Zdravý životný štýl, pohyb, športovanie a fyzická zdatnosť, to všetko patrilo k predpokladom správneho baťovca a baťovky. Študenti Baťovej školy práce neboli len výborní žiaci, ale aj zdatní športovci. Batizmus naplno uplatňoval tézu: „V zdravom tele zdravý duch.“
Šport, každodenný a pravidelný pohyb boli neoddeliteľnou súčasťou filozofie firmy Baťa. Noví zamestnanci pri príchode do firmy dostávali brožúrku „Do nové práce“, v ktorej bola zdôraznená úloha športu v živote človeka: „Cez silné telo je možné dosiahnuť silného ducha.“ Tak, ako v iných oblastiach, aj pri pohybe mala firma svoje „Desatoro“, tentokrát „Desatoro športovca.“
To znelo: Pravý športovec:
- sa nevystatuje,
- nevzdáva sa,
- nevyhovára sa, keď prehráva,
- je veselý, keď prehráva,
- je tichý, keď vyhráva,
- hrá poctivo,
- hrá najlepšie, ako vie,
- má radosť z rozkoše neistoty hry,
- opäť a opäť sa pokúša o úspech,
- má väčšiu radosť z hry, než z výsledku.
Takto si v parafráze spomína na športové začiatky v Baťovanoch zaznamenané v knihe Mlaď Baťovian Samuel Potúček, absolvent Baťovej školy práce. V pohnutom roku 1939 museli odísť zo Zlína desiatky robotníčok a robotníkov a väčšina z nich prišla práve do Baťovian. Medzi prídenými boli aj študenti Baťovej školy práce. V areáli fabriky boli drevené baraky, do ktorých sa mladí ľudia nasťahovali a hneď po prvotnom rohľadení a zabývaní sa, zobrali do rúk pracovné náradie a na mieste, kde predtým rástlo obilie, bolo razom volejbalové ihrisko. Prvé mrazy premenili ihrisko na klzisko a v júli 1940 bolo otvorené aj prvé futbalové ihrisko s bežeckým oválom a basketbalovým ihriskom.
Práve jarný beh Baťovanmi sa od roku 1940 stal úvodným podujatím, ktoré štartovalo letnú športovú sezónu. Uskutočnili ho mladí muži a ženy a zúčastnilo sa ho 105 účastníkov. Mladé ženy a aj mladí muži – pomenovanie, ktoré používali baťovci bežne, štartovali a aj končili svoje behy pri továrni. Muži zdolávali trať dlhú 3500 m a ženy 2000 m. Všetci bodovali v duhu fair play o najlepšie umiestnenie. Vrcholom podujatia bol beh absolventov Baťovej školy práce, ktorí mužskú trať o výmere 3500 m absolvovali až dvakrát. Celé toto podujatie bolo veľkou slávnosťou. Zúčastňovali sa ho v hojnej miere aj diváci, ktorí športovcov výrazne povzbudzovali.
Pohyb bol pre baťovcov veľmi dôležitým. Patril k životnému štýlu. Azda aj preto boli študenti, absolventi, spolupracovníci takými ľuďmi, od ktorých si dodnes môžeme brať príklad. Šport ich učil húževnatosti a vytrvalosti, okrem toho spolupráci, ale zároveň zodpovednosti za seba. A to Tomáš Baťa a jeho nasledovníci veľmi dobre vedeli.
Zdroje:
- Pavel Hajný, Jan Baťa známy neznámy, 2020
- Antonín Cekota, Geniálni podnikatel Tomáš Baťa, Zlín 2016
- Zdeněk Pokluda, Člověk a práce, Zlín 2015
- Mlaď Baťovian, publikácia Klubu ABŠ Partizánske
