Letnú športovú sezónu v Baťovanoch štartoval Jarný beh Baťovanmi

8

Zdravý životný štýl, pohyb, športovanie a fyzická zdatnosť, to všetko patrilo k predpokladom správneho baťovca a baťovky. Študenti Baťovej školy práce neboli len výborní žiaci, ale aj zdatní športovci. Batizmus naplno uplatňoval tézu: „V zdravom tele zdravý duch.“

Šport, každodenný a pravidelný pohyb boli neoddeliteľnou súčasťou filozofie firmy Baťa. Noví zamestnanci pri príchode do firmy dostávali brožúrku „Do nové práce“, v ktorej bola zdôraznená úloha športu v živote človeka: „Cez silné telo je možné dosiahnuť silného ducha.“ Tak, ako v iných oblastiach, aj pri pohybe mala firma svoje „Desatoro“, tentokrát „Desatoro športovca.“

To znelo: Pravý športovec:

  1. sa nevystatuje,
  2. nevzdáva sa,
  3. nevyhovára sa, keď prehráva,
  4. je veselý, keď prehráva,
  5. je tichý, keď vyhráva,
  6. hrá poctivo,
  7. hrá najlepšie, ako vie,
  8. má radosť z rozkoše neistoty hry,
  9. opäť a opäť sa pokúša o úspech,
  10. má väčšiu radosť z hry, než z výsledku.

Takto si v parafráze spomína na športové začiatky v Baťovanoch zaznamenané v knihe Mlaď Baťovian Samuel Potúček, absolvent Baťovej školy práce. V pohnutom roku 1939 museli odísť zo Zlína desiatky robotníčok a robotníkov a väčšina z nich prišla práve do Baťovian. Medzi prídenými boli aj študenti Baťovej školy práce. V areáli fabriky boli drevené baraky, do ktorých sa mladí ľudia nasťahovali a hneď po prvotnom rohľadení a zabývaní sa, zobrali do rúk pracovné náradie a na mieste, kde predtým rástlo obilie, bolo razom volejbalové ihrisko. Prvé mrazy premenili ihrisko na klzisko a v júli 1940 bolo otvorené aj prvé futbalové ihrisko s bežeckým oválom a basketbalovým ihriskom.

Nielen prácou, školou, ale aj športom žili mladé ženy a mladí muži v Baťovanoch, Foto: archív Klubu ABŠ v Partizánskom

Práve jarný beh Baťovanmi sa od roku 1940 stal úvodným podujatím, ktoré štartovalo letnú športovú sezónu. Uskutočnili ho mladí muži a ženy a zúčastnilo sa ho 105 účastníkov. Mladé ženy a aj mladí muži – pomenovanie, ktoré používali baťovci bežne, štartovali a aj končili svoje behy pri továrni. Muži zdolávali trať dlhú 3500 m a ženy 2000 m. Všetci bodovali v duhu fair play o najlepšie umiestnenie. Vrcholom podujatia bol beh absolventov Baťovej školy práce, ktorí mužskú trať o výmere 3500 m absolvovali až dvakrát. Celé toto podujatie bolo veľkou slávnosťou. Zúčastňovali sa ho v hojnej miere aj diváci, ktorí športovcov výrazne povzbudzovali.

Bohatá divácka kulisa bola pevnou súčasťou Jarného behu Baťovanmi, Foto: Archív Klubu ABŠ Partizánske
V roku 1947 štartovali a aj končili bežci pred Spoločenským domom v Baťovanoch, Foto: Archív Klubu ABŠ Partizánske

Pohyb bol pre baťovcov veľmi dôležitým. Patril k životnému štýlu. Azda aj preto boli študenti, absolventi, spolupracovníci takými ľuďmi, od ktorých si dodnes môžeme brať príklad. Šport ich učil húževnatosti a vytrvalosti, okrem toho spolupráci, ale zároveň zodpovednosti za seba. A to Tomáš Baťa a jeho nasledovníci veľmi dobre vedeli.

Zdroje:

  • Pavel Hajný, Jan Baťa známy neznámy, 2020
  • Antonín Cekota, Geniálni podnikatel Tomáš Baťa, Zlín 2016
  • Zdeněk Pokluda, Člověk a práce, Zlín 2015
  • Mlaď Baťovian, publikácia Klubu ABŠ Partizánske