V časoch, kedy o peknej bielej zime môžeme už len snívať, je dobré si pripomenúť ako to vyzeralo, keď nám v prvých mesiacoch roka vládli mínusové teploty. Časy, keď boli deti mokré od snehu, pretože vonku trávili pri zimných hrách veľa času a všetci sme mali vyštípané líca od mrazu.
Partizánske pod snehovou pokrývkou
V minulosti bolo úplne normálne, že zima vládla svojou pevnou rukou počas niekoľkých mesiacov a prikryla krajinu bielou perinou. Príroda oddychovala pod snehom a to dávalo priestor všetkým tým, ktorí tento čas mali radi a užívali si belobou zakrytú krajinu. Našli sa aj takí, čo tieto momenty zachytili fotoaparátom.
Lyžiarske stredisko Horná Ves
Lokalita Lômy v Lomskej doline poskytovala výborné snehové podmienky a krásne miesto pre lyžovanie. Na vybudovanie malého lyžiarskeho strediska, ktorým sa Horná Ves stala, bolo treba vynaložiť mnoho úsilia. Od nájdenia vhodného miesta bolo treba prejsť ku konkrétnym krokom. Špecifikom svahu v Hornej Vsi bolo aj to, že sa tu dalo lyžovať aj v lete, respektíve bez snehu. Ako? No predsa na umelej hmote. Na začiatku sedemdesiatych rokov sa začali členovia oddielu pohrávať s myšlienkou, že časť svahu by mohla byť pokrytá umelou hmotou, čiže by sa na nej dalo lyžovať aj bez snehu. V roku 1975 túto myšlienku doťahujú do zdarného konca a na časť svahu vynášajú bloky umelej hmoty, ktoré do seba zapadajú a vytvoria tak priestor na lyžovanie aj v ostatných ročných obdobiach, keď ešte nie je na svahu bielo. Stálo to mnoho času a veľa úsilia, ale dielo, akým bolo lyžiarske stredisko v Hornej Vsi sa podarilo. Lyžiari mali k dispozícii svah so všetkým, čo k nemu patrí. Horná Ves sa stala naozaj obľúbeným miestom pre všetkých, ktorí radi trávili čas na zjazdovke. Toto boli asi najlepšie roky, ktoré kedy zažila Lomská dolina.
Turistika v zime
Píše sa rok 1958 a práve vtedy vzniká turistický oddiel, ktorý zakladajú aktívni jednotlivci, všetko zamestnanci Závodov 29. augusta. Pri zrode klubu stáli páni Slavkovský, Tarasovič, Bugár, Franek, Polúček, Sakaloš a Jarolímek, Vančo. Oddiel sa stal členom TJ ISKRA Partizánske na čele s p. Hanakovičom a so svojou členskou základňou a plánom činnosti slušne pobrázdili okolie a zúčastňovali sa aj celoštátnych zrazov turistov. Členská základňa oddielu rýchlo rástla a o pár rokov mal oddiel 80 aktívnych členov. Turistika bola len jednou z aktivít oddielu. Ten totiž nezdružoval len turistov, ale aj lyžiarov. Členovia sa pravidelne zúčastňovali celoslovenských zrazov turistov na miestach ako je Omšenie, Ružín, Duchonka, Párnica… Plnili si aj aktivity spojené so získaním tzv. Topoľčianskeho odznaku, kedy navštevovali cca 25 najvýznamnejších turistických miest v okrese Topoľčany a každý rok organizovali 100 jarných kilometrov aj pre obyvateľov Partizánskeho. Málokto poznal Vtáčnik a okolie tak, ako oni. K turistike a k láske k prírode sa dostávali takto celé rodiny. Aktívni rodičia zapojili do života oddielu svoje deti a viac generácii takto žilo Lomskou dolinou. Okrem toho sa v meste konali pravidelné turistiky do okolia, pochody k rôznym udalostiam, ktoré ťahali široké masy do blízkych lesov.
Zima a korčuľovanie idú dokopy
Určite si radi spomíname na časy, keď vodné plochy v našom okolí zamrzli a dali tak priestor všetkým korčuliarom. Okrem toho vynaliezavosť ľudí nemala hranice a keď ortuť teplomera klesala pod nulu, klziská vznikali rovno medzi panelákmi. Mesto Partizánske však disponovalo aj otvoreným klziskom na zimnom štadióne, kde sa každoročne preháňali deti v rámci fašiangov v maskách. Pohyb jednoducho patril k zime a každý aktívny človek si našiel to svoje.
Zdroj: Fotografie nám poskytol p. Ondriškovič zo súkromného archívu, za čo mu veľmi ďakujeme, tatiež pochádzajú z kroniky LTO a od súkromných osôb
Mohlo by vás zaujímať:
Radovan Števula
Katarína Janíčková