Kamenní svedkovia dejín – Z dvoch hradov jeden majestátny Gýmeš

Pohorie Tribeč skrýva na svojom území aj niekoľko hradov. Jedným z nich je aj majestátny Gýmeš. Legendami opradený stredoveký hrad sa nachádza neďaleko obce Jelenec na skalnatom vrchole vo výške 514 m n. m. Rozľahlá zrúcanina, rodové sídlo Forgáčovcov, dodnes púta svojou majestátnosťou.

Hrad Gýmeš vznikol tak, ako mnoho iných, na mieste niekdajšieho slovanského opevnenia, ktoré sa volalo Dievčí Kameň. Počiatok stavby sa pripisuje istému Ondrejovi, ktorý bol synom župana Ivanku z rodu Hont-Poznanovcov, z ktorého neskôr vzišli Forgáčovci. Ondrej získal majetky prevažne za záchranu života kráľa Bela IV., keď mu po prehranej bitke s Tatármi pri Slanej dal svojho silného koňa, na ktorom Belo utiekol z bojiska.

Prvá písomná zmienka o Gýmeši pochádza z roku 1253, kedy hrad pozostával z obytnej a obrannej veže, hradného paláca a opevnenia. Slúžil na obranu v záujme kráľovstva. Po Ondrejovej smrti si hrad rozdelili jeho traja synovia. Najstarší a najmajetnejší z nich, Tomáš, si v susedstve Gýmeša postavil vlastné opevnené sídlo. Ako sa to však na začiatku 14. storočia stávalo, a Gýmeš nebol výnimkou, hrad dobil a privlastnil si Matúš Čák Trenčiansky. Niektoré zdroje hovoria aj o tom, že vnuk Ondreja, Štefan Forgáč, spolupracoval s pánom Váhu a Tatier, za čo mu kráľ skonfiškoval majetky. Isté je len to, že hrad bol do roku 1386 kráľovským majetkom. Zmenilo sa to po pár desaťročiach, kedy Blažej Forgáč získal Gýmeš a 40 dedín naspäť a to priamo od kráľovnej Márie. Práve preto sa dostala aj do forgáčovského erbu ako nahá kráľovná s korunou na hlave. Je to len jedno z dvoch krátkych období v histórii, kedy hrad patril niekomu inému ako členom rodu Forgáčovcov. Druhé takého obdobie prišlo na začiatku 18. storočia, kedy sa Šimon IV. Forgáč pridal do protihabsburského povstania, na základe čoho Habsburgovci Forgáčovcom skonfiškovali majetky. Našťastie sa na scéne objavuje biskup Pavol IV. Forgáč, ktorý bol v kráľovskej priazni a vďaka tomu hrad spolu s majetkami vykúpil od kráľa späť. Na základe tohto sa Gýmeš zapísal do histórie ako jeden z mála hradov na Slovensku, ktorý 800 rokov vlastnil jeden rod.

Ešte v stredoveku hrad veľkosťou prestal rodu postačovať a preto dali Forgáčovci v jeho tesnej blízkosti postaviť druhý hrad, čo bol vlastne niekoľkoposchodový gotický palác. Časom tieto stavby splynuli do jedného celku. Je tu predpoklad, že sa to stalo práve vtedy, keď hrad patril kráľovi.

Po tom, čo biskup Pavol IV. Forgáč získal hrad naspäť, zmenil sa aj jeho význam. Z obranného účelu, prešiel na posvätný. Práve biskup Pavol IV. a jeho syn Pavol V. uskutočnili na hrade po roku 1713 rozsiahle rekonštrukcie a z časti Gýmeša vybudovali posvätné územie, tzv. Arx Tertia. Patrónom územia, ale aj hradu sa stal sv. Ignác z Loyoly. Neskorogotický palác bol prebudovaný na barokový kostol, ktorý niesol patrocínium toho istého svätca. Na jeho počesť sa tu dokonca konali slávne hody a to až do roku 1846. Viaže sa k nim aj zvyk „lopatového tanca“, kedy boli všetci prítomní, ktorí navštívili hrad, vítaní 4 údermi lopatou po zadku a návštevník tento zážitok popísal v pamätnej knihe.

V hradnom kostole sa nachádzala aj rodová krypta, kde odpočívali zosnulí Forgáčovci a to od konca 18. storočia. Napriek tomu, že kaplnka je tak, ako celý hrad už len zrúcaninou, dodnes sú tu jasne viditeľné stavebné prvky z baroka, ktoré dodávajú tomuto miestu neustálu majestátnosť.

V 18. storočí sa Forgáčovci tak ako mnohé iné rody presunuli z hradu do pohodlnejšieho kaštieľa v obci Jelenec. Dnes je v tomto priestore múzeum, ktoré pojednáva práve o tomto významnom rode, s ktorým bolo široké okolie spojené približne 800 rokov.

Hrad bol obývaný do začiatku 19. storočia. Po požiari, ktorý tu vypukol, začal Gýmeš pustnúť a chátrať. Forgáčovci žili v Jelenci, v barokovom kaštieli až do roku 1919 a následne im v roku 1950 štát vyvlastnil všetky majetky.

Zdroje:

Daniel Kollár, Jaroslav Nešpor, Hrady – Najkrajšie zrúcaniny, 2007

Miroslav Slámka, Kamenní strážcovia, Príbehy a povesti zrúcanín slovenských hradov, 2004

Miroslav Plaček, Martin Bóna, Encyklopédia slovenských hradov, 2007

www.gymes.sk, www.putnickemiesta.sk