Kamenní svedkovia dejín – Tajomný a málo poznaný tribečský Čierny hrad

9

Pohorie Tribeč skrýva vo svojich útrobách ďalšiu zaujímavú zrúcaninu, ktorá už svojím názvom navodzuje tajomnú atmosféru. Ide o nepatrné zvyšky Čierneho hradu. Torzá zrúcaniny sa nachádzajú neďaleko Zlatých Moraviec na zalesnenom kremencovom kopci vo výške 573 m n. m. a sľubujú peknú turistiku.

Počiatky hradu, ktorý sa týčil nad obcou Zlatno, siahajú pravdepodobne do začiatku 14. storočia. Obdobie jeho vzniku je neisté, ale s určitosťou súviselo so zabezpečením ryžovísk zlata v okolitých potokoch. Archeologický výskum, ktorý sa tu konal v roku 2005 potvrdil aj podľa nálezov, že hrad tu mohol stáť už na prelome 13. a 14. storočia. Jeho nepatrné zvyšky poukazujú na to, že umiestnenie na homoľovitom kopci nebolo náhodné. Hrad bol situovaný nad komunikáciou, ktorá spájala Ponitrie a Požitavie. Okrem toho mal vizuálne prepojenie s hradmi Gýmeš a Hrušov. V minulosti patril k Tekovskej stolici, nachádzal sa na jej západnej hranici, zatiaľ čo už spomínané hrady Gýmeš a Hrušov stáli v Nitrianskej stolici.

Kopec, na ktorom sa nachádzal Čierny hrad, Foto: Juraj Padych

Keďže história hradu je krátka, tak aj písomné pramene sú voči tejto stavbe skúpe. Pravdepodobne na základe kráľovskej donácie, čiže darovania majetku, v tomto prípade obce Zlatno Bášovým synom Marekovi a Jánovi, vznikol nad obcou hrad. Zaujímavé je, že neplnil dlho svoju funkciu. Zanikol pomerne rýchlo a to bezprostredne po tom, ako majetky v jeho okolí pripadli Forgáčovcom.

Pohľad na zvyšky hradu, Foto: Juraj Padych

Čierny hrad sa nachádzal na oválnom pôdoryse. Všimne si to snáď každý, kto zrúcaninu navštívi, pretože aby sa dostal k hradnému jadru, musí prejsť výrazné valy, ktoré sa okolo homoľovitého kopca zachovali dodnes. Vo svojej podstate prekročíte okružnú priekopu a oválny val. Vraj ešte na začiatku 20. storočia boli na ňom viditeľné známky opevnenia. Ak si chceme aj dnes predstaviť, ako hrad vyzeral, nečakajme žiadnu ohromnú stavbu. Pravdou je, že sa tu nachádzala hranolová veža, z ktorej zostal dodnes nad terénom severný múr. Nachádzala sa tu aj budova paláca, ktorá bola s vežou spojená úzkou hradbou, ktorá lemovala nádvorie s cisternou.

Pozostatky valu, Foto: Hana Vanková

Dnes môže každého, kto má rád históriu a prechádzky lesom, lákať hlavne pekné prostredie, v ktorom sa Čierny hrad nachádza. Dá sa k nemu dostať pomerne jednoducho a je to príjemný výlet pre celé rodiny. Miesto nie je príliš frekventované a pokiaľ sa netúžite zrážať s turistami na každom kroku, vyberte sa na Čierny hrad. My sme tak spravili a v novembri, kedy nám už zima zaliezala pod nechty, sme sa z obce Zlatno vydali na hrad. Pred miestnym ihriskom je priestor na zaparovanie vozidla a objavovanie Tribeča s Čiernym hradom zo strany Požitavia sa môže začať. Hneď v úvode vie prekvapiť nová turistická útulňa, ktorá spĺňa všetky atribúty na pohodlné prespatie. My sa však jej útulnosťou nenecháme zlákať a pokračujeme priamo po chodníku na hrad. Cesta k zrúcanine je veľmi dobre označená, pretože v peknom tribečskom lese nájdete na stromoch piktogramy s typickým vyobrazením hradu, ktoré stačí nasledovať. Všímavý turista sa preto nemusí obávať, že by sa stratil. Cesta k hradu trvá približne hodinu. Vedie naozaj peknými miestami, ktoré neraz dýchajú tajomnou atmosférou. Viacerí si volia hrad aj ako miesto na prespatie pod hviezdami s príznačnou tribečskou atmosférou. Oproti hradu je Javorový vrch a v zimných mesiacoch ho dobre vidno.

Značka, ktorá lemuje cestu k hradu, Foto: Hana Vanková

Jedna z mála povestí, ktoré o hrade kolujú, vysvetľuje aj to, prečo sa hradu dostal do názvu prívlastok ČIERNY. Stavitelia hradu Velik a Anna boli manželia, ktorí vychádzali z rôznych pomerov. Anna bola šľachtičná na rozdiel od svojho milého Velika. Ten však raz zachránil život kráľovi na poľovačke a vďaka tomu ho kráľ povýšil do šľachtického stavu. Keď sa tak stalo, Velikovi a Anne už nič nestálo v ceste za šťastím. Snáď len to, že Anne chýbal ku šťastiu hrad. Preto sa rozhodli z výnosov, ktoré mali vďaka ryžovaniu zlata na svojom území, postaviť hrad. Nič by sa nedialo, keby sa toto ich rozhodnutie nezrodilo v čase žatvy. Keďže potrebovali ruky poddaných na stavbu hradu, nemal kto zožať obilie. Velika na to upozorňoval aj jeho otec, ale ten si nedal povedať. Snáď kvôli tomu vyriekol kliatbu, ktorá v sebe niesla znamenie toho, že hrad nikdy nedostavajú. Velikov otec zakrátko zomrel sklamaný z toho, že jeho synovi je prednejšie zlato ako chlieb. Po jeho smrti krajinu sužovali dlhé dažde a žatva sa tak nemohla konať. Velik s Annou pokračovali v stavbe hradu, avšak čo poddaní postavili, v noci spadlo. Kamene na stavbu hradu boli čoraz černejšie, až ho začali nazývať „čiernym“. Velik a Anna hrad nikdy nedostavali, urobili tak až ich vnúčatá.

Jedna z mála zachovaných častí hradu, Foto: Hana Vanková

Tak, ako je na začiatku článku spomenuté, historické pramene sú skúpe na to, aby nám čosi z histórie hradu vypovedali. Robia tak až archeológovia, dobrovoľníci a historici, ktorí postupne odkrývajú minulosť vpísanú do lokality Čierneho hradu.

Zdroje:

Daniel Kollár, Jaroslav Nešpor, Hrady – Najkrajšie zrúcaniny, 2007

www.ciernyhrad.sk

www.obnova.sk

Miroslav Plaček, Martin Bóna, Encyklopédia slovenských hradov, 2007