Veľa miest a obcí na Slovensku menilo v čase svojej existencie z rôznych príčin názvy. Málo, snáď žiadne, však nebolo radikálne premenované po necelých 11 rokoch svojej existencie. Aj toto je časť príbehu Baťovian – Partizánskeho.
Počiatky všetkého nového prinášajú so sebou vždy mnoho otáznikov. Jedným z nich bol aj názov, aký dať vznikajúcej osade, ktorá začala vznikať v roku 1938 na poliach obce Šimonovany. V hre boli rôzne, ktoré dnes už možno vyznievajú aj trochu úsmevne. Čižmárovce, Topánkovce… Novovznikajúca osada dostala napokon pomenovanie Baťovany, a to práve podľa svojho zakladateľa Jana Antonína Baťu.
Problémy s názvom boli nakoniec tie najmenšie
Sprvoti sa názov osady spájal s názvom obce Šimonovany. Tým pádom niesla meno Šimonovany – Baťovany. Netrvalo však dlho a Baťovany prerástli veľkosťou a aj počtom obyvateľov obec, na ktorej základoch vyrástli. Už v roku 1943 v nich žilo štyrikrát viac obyvateľov ako v Šimonovanoch.
Je zaujímavé, že najväčší stavebný boom zažívala nová osada počas najkrvavejšieho konfliktu v dejinách ľudstva. Môže sa preto zdať, že Baťovanom sa vojna vyhýbala. Opak bol však pravdou. Vojna postihla všetkých. Tí, ktorí si privykli na demokratické postoje, boli zrazu akoby v inom svete. Vznik Slovenského štátu priniesol vlnu odporu, a to aj v Baťovanoch. Najskôr sa začali v Baťovanoch a blízkom okolí vytvárať malé ilegálne protifašistické skupiny. Boli do nich zapojení aj zamestnanci fabriky. Neskôr sa práve správca veľkostatku firmy Baťa – Jozef Trojan, stal predstaviteľom občianskeho odboja a pomáhal povstalcom materiálne zabezpečovať ilegálne bunky povstania. Nie je tajomstvom, že do SNP sa v Baťovanoch zapojilo okolo 2000 ľudí. Na ich čele stál už spomínaný Jozef Trojan. Ten sa po oslobodení mesta stal predsedom Miestneho národného výboru a neskôr aj generálnym riaditeľom Baťových závodov.
Nežiadúci Baťa
Po vojne nastúpilo v Baťovanoch šialené stavebné tempo. To, čo bolo za vojny zničené, bolo opravené. Rýchlo začali pribúdať na pozemkoch aj nové domy a budovy pre občianske využitie. Aj tento nevídaný rozmach spôsobil to, že sa z názvu Šimonovany – Baťovany prešlo už len na Baťovany. Práve komplexnosť a celistvosť občianskej vybavenosti miesta môže za to, že v novembri 1948 sa z osady Baťovany stáva mesto.
Život po vojne však priniesol aj to, že v roku 1947 sa z Jana Antonína Baťu stala v Československu nežiaduca osoba. On sa tu síce už od vojny nezdržiaval, žil v Brazílii, ale práve v tomto roku bol súdom označený za kolaboranta a vo svojej neprítomnosti bol odsúdený na 15 rokov väzenia a stratu všetkého majetku. Práve toto bol dôvod, pre ktorý sa Baťovany nemohli ďalej volať Baťovanmi. Mesto, ktoré sa stávalo výkladnou skriňou štátu, nemohlo predsa niesť názov po kapitalistovi, ktorý bol z pohľadu jeho predstaviteľov najväčším nepriateľom vznikajúceho štátneho zriadenia.
Slávnostného premenovania, ktoré sa uskutočnilo 13. marca 1949, sa zúčastnili predseda Slovenskej národnej rady Karol Šmidke, podpredseda vlády a zároveň predseda KSS Viliam Široký a aj generálny riaditeľ Jozef Trojan. V tento deň bol predstaviteľom mesta odovzdaný dekrét o premenovaní a taktiež o vzniku nového sídla nového okresu Partizánske. Mestu bol tak do názvu vpečatený odkaz SNP, ktorý sa ho aj bytostne dotýkal.
História sa častokrát opakuje a spoločenské zmeny prinášajú veľakrát tie isté otázky. Inak tomu nebolo ani v roku 1989, keď sa znova ozvali hlasy po premenovaní mesta. Tentokrát z Partizánskeho späť na Baťovany. Spoločenská diskusia časom utíchla a Partizánske zostalo Partizánskym.
Máme tu rok 2020 a opäť sa do mesta vrátila otázka, ako zadosťučiniť histórii a prinavrátiť meno Baťa aspoň do časti mesta. Okrem toho, že centrálny mestský park nesie meno zakladateľa mesta, miestna odborná škola sa po diskusii so zriaďovateľom premenovala taktiež po Janovi Antonínovi Baťovi, bol pôvodný názov prinavrátený aj do najstaršej časti mesta. Od júla 2020 má tak Partizánske mestskú časť Centrum – Baťovany.
Zdroje: Rok 1949: Na mape Slovenska pribudlo Partizánske / www.vtedy.sk Partizánske – Staré a nové epochy
Radovan Števula
Katarína Janíčková