V prechádzajúcom článku série Drieňov sme spoločne s čitateľom spoznávali tajomstvá prírody vďaka náučnému chodníku a vychutnali sme si výhľady z rozhľadne na Malom Lubíne. Nasledujúce riadky nás zavedú ešte ďalej, respektíve vyššie. Našim ďalším turistickým cieľom bude najvyšší bod Drieňova, nenápadného horského podcelku Strážovských vrchov, ktorý nesie priliehavý názov Drieňový vrch (616 m n. m.).
Názov najvyššieho vrchu a zároveň aj celého horského celku Drieňov súvisí s kríkovitou rastlinou, ktorá sa volá drieň obyčajný, ľudovo drienka, a v bohatých počtoch zdobí svahy spomínaných lokalít. Drienka je pôvodná drevina rastúca na území Slovenska. Väčšinou má tvar kríku, ktorého výška nepresahuje dva metre, no vo výnimočných prípadoch môže dorásť až do výšky ôsmich metrov. Drieň obyčajný má veľmi tvrdé drevo. To sa používa na výrobu vychádzkových palíc a rúčok do záhradného náradia. Počas jari rastlina rozkvitne na žlto. Plody drienky sú jedlé, majú vysoký obsah vitamínu C a je možné ich zavárať, variť z nich džem a vyrábať z nich ovocný destilát drienkovicu. Po stáročia sa drieň obyčajný pestuje aj v záhradách ako ovocný a okrasný ker.
Najvyšší bod horského celku Drieňov
Drieňový vrch sa nachádza v severovýchodnej časti horského celku Drieňov nad obcami Nováky, Zemianske Kostoľany, Bystričany a Nitrica. Jednoduchou sústavou bočných hrebeňov a sediel je prepojený s ostatnými významnými vrcholmi pohoria. Jeho svahy sa prudko dvíhajú najmä z Hornonitrianskej kotliny. Samotný vrcholec hory má skôr sploštený tvar a je porastený hustým listnatým lesom. Najvyšší vrch Drieňova dosahuje nadmorskú výšku 616 m n. m. a dá sa ľahko rozoznať zo všetkých svetových strán.
Na Drieňový vrch z dvoch strán
Ideálnym východiskovým bodom turistiky na Drieňový vrch je termálne kúpalisko v lokalite Chalmová, ktorá je časťou obce Bystričany. Pri kúpalisku začína modrou farbou vyznačený Chalmovský okruh. Modrá značka dosahuje najvyššiu výšku v sedle pod Drieňovým, kde sa na ňu napája žlté turistické značenie, ktoré dovedie turistov až na Drieňový vrch. Výstup od Chalmovej zaberie približne tri až štyri hodiny.
Na najvyšší bod Drieňova sa dá dostať aj z druhej strany od chaty Varty cez Stráže, Šúšov dol a Slatinu. Táto turistika je však časovo náročnejšia. Pri chate Varty sa stretávajú až tri turistické značky. Modrá dovedie na Varty turistov z obcí Skačany a Dolné Vestenice, zelená prepája Varty s dedinou Nitrica a napokon žltá turistická značka smeruje na Drieňový vrch. Orientácia v pohorí Drieňov nie je úplne bezproblémová. Turisti by si mali dať pozor najmä na žltú trasu, ktorá je vyznačená nedbanlivo a v niektorých miestach im môže spôsobiť vrásky na čele.
Keď je cesta cieľom
Vyššie sme spomenuli, že temeno Drieňového vrchu je porastené hustým listnatým lesom. Drieňový vrch sa teda svojim návštevníkom neodmení ohromujúcimi výhľadmi na okolitú krajinu. Tento fakt by však nemal turistov odradiť. V prípade výstupu na najvyšší bod pohoria Drieňov je tým najväčším zážitkom cesta. Lokalita Lubín nad Chalmovou ponúka turistom krásny prechod lesostepnými spoločenstvami s nádhernými výhľadmi na Hornonitriansku kotlinu a pohorie Vtáčnik. Uprostred turistickej cesty z druhej strany pohoria od chaty Varty na Drieňový vrch sa nachádza miesto nazývané Slatina. Ide o akúsi turistickú oázu, ktorá dýcha príjemnou atmosférou. Práve tieto miesta robia z turistiky na Drieňový vrch nezabudnuteľný zážitok.
Zdroje:
- Atlas rastlín (dostupné online: http://www.fyzickageografia.sk/atlas/podstranky/drien_obycajny.html),
- Nová rozhľadňa na Malom Lubíne (dostupné online: https://hiking.sk/hk/ar/5015/ nova_rozhladna_na_malom_lubine.html).
Katarína Janíčková