Mama rezko premiešava „vandel“ zemiakového šalátu, vo vzduchu zmes vône vyprážaného kapra a kapustnice. Ligotavý stromček stratený medzi darčekmi, na stole svieca žiariaca betlehemským svetlom. Z rádia počuť Michaela Bublého alebo Karla Gotta, záleží, čo máte radšej. Približne tak dnes vyzerajú Vianoce v našich domovoch. Aké však boli za čias našich starých či prastarých rodičov? A ako vyzerali v minulosti v Baťovanoch?
Naši predkovia prikladali obrovský význam symbolike, posvätnosti určitých vecí, ale praktizovali aj magické úkony a boli veľmi poverčiví. Obdobie Vianoc bolo od dávneho stredoveku spojené s novým začiatkom, znovuzrodením. Kedysi sa v tieto dni oslavoval slnovrat – znovuzrodenie slnka, ktorý bol vplyvom kresťanstva nahradený oslavou narodenia Božieho syna – Ježiša Krista. Kresťanstvo malo významný vplyv na slávenie mnohých sviatkov, napriek tomu však ich stredovekú podobu radikálne nemenilo, väčšinu z nich iba prispôsobilo učeniu danej viery. Cirkev tým v podstate odobrila praktizovanie mágie, v prípade predvianočného a vianočného obdobia tzv. mágie počiatku. Išlo o magické úkony, ktoré mali v dobrom ovplyvniť budúcnosť domácností a ich obyvateľov. Zväčša si nimi ľudia zabezpečovali prosperitu, no využívali sa aj na veštenie a ľúbostnú mágiu.
Poďme však po poriadku. V prvom rade si treba uvedomiť, že sa bavíme o tradičných zvykoch Slovenska, ktoré je na tradície extrémne rozmanité. V niektorých prípadoch skutočne platí, čo dedina, to iná obyčaj. Existujú však aj zvyky, ktoré majú všade veľmi podobný charakter. Druhý fakt, ktorý by sme mali vziať do úvahy je, že Vianoce ako si ich predstavujeme dnes, fungujú len posledných 80 – 100 rokov. Tradičné Vianoce, aké zažívali ešte naši prastarí rodičia, však majú omnoho dlhšiu históriu siahajúcu až niekam do stredoveku.
V neposlednom rade tu máme ešte skutočnosť, že Partizánske v období „tradičných Vianoc“ neexistovalo. Boli tu však okolité obce, v ktorých ľudia žili dlhé generácie a my si na ich základe môžeme urobiť obraz o tom, ako sa vianočné obdobie prežívalo práve v našom regióne. Presuňme sa teda o pár desaťročí späť, namiesto Baťovej fabriky si predstavme zasnežené lúky a vstúpme do jedného z domov v niektorej dedinke v povodí rieky Nitry.
Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc
Obdobie pred Vianocami aj dnes poznáme ako advent, v rámci neho však boli vyčlenené dni, ktoré mali ešte väčší magický význam ako ostatné. Takým dňom bol (a stále je) 13. december, sviatok sv. Lucie. Určite poznáte v súčasnosti opäť obľúbené obchôdzky „Luciek“ – žien zahalených v bielych háboch, ktoré prichádzajú do domácnosti vymetať kúty husím krídlom. V minulosti ľudia verili, že im „Lucky“ z domu vyženú biedu a odoženú aj všetky zlé sily, ktoré by ich mohli počas roka ohroziť.
So sviatkom sv. Lucie sa však spájala aj spomenutá ľúbostná mágia. Rozšírený bol zvyk mladých dievčat, ktoré si na 13 lístočkov napísali mená 13 chlapcov. Lístky poskladali a až do dňa Božieho narodenia (25. december) po jednom lístku hádzali každý večer do ohňa. Vydať sa mali za toho chlapca, ktorého meno ostalo na poslednom lístku. Veštenie bolo obľúbené aj v Chalmovej, malo však odlišnú podobu. Dievčatá si z papiera vyrobili 13-cípu hviezdu, pričom na každý cíp napísali meno jedného mládenca. Potom až do Vianoc každý deň jeden cíp bez pozretia odstrihli. Koho meno ostalo na poslednom cípe, za toho sa mali vydať.
Predvianočné obdobie bolo z pohľadu povier veľmi háklivé. Každý deň od Lucie až do Štedrého dňa symbolizoval jeden z mesiacov roka. Aké bolo v konkrétny deň počasie, také malo byť v danom mesiaci nasledujúci rok. Ľudia museli dávať pozor, aby nikomu nič nepožičiavali, v niektoré dni do príbytkov nesmela prvá vstúpiť cudzia žena. Prípravy na Vianoce, ako upratovanie, pranie, rúbanie dreva či varenie museli gazdovia a gazdiné stihnúť do brieždenia Štedrého dňa, resp. do jeho poludnia. Následne až do Troch kráľov platil na tieto činnosti zákaz, keďže sa verilo, že ich vykonávanie mohlo priniesť biedu, nezdar a zlý rok celej domácnosti. Najmä ženy mali týmto zabezpečený odpočinok bez toho, aby im niekto vyčítal leňošenie.
Štedrý deň iný v každej obci
S prípravami na slávenie sviatkov súvisela aj príprava domácnosti samotnej. Nešlo však o zdobenie stromčeka či balenie darčekov. Zdobený stromček ako súčasť Vianoc sa na slovenský vidiek dostal až začiatkom 20. storočia, pričom najskôr si ho ľudia vešali nad stôl do rohu izby, v neskoršej dobe už stál na podlahe. Ihličie, resp. vetvičky však boli súčasťou vianočne upravených príbytkov aj predtým. Súbežne so zdobením stromčeka sa rozvíjala aj tradícia rozdávania darčekov svojim najbližším.
Najväčšia pozornosť sa v minulosti venovala štedrovečernému stolu. Ten bol vnímaný ako posvätný, tak ako všetko, čo sa na ňom nachádzalo. Práve na Štedrý večer sa na stôl prestrel biely obrus, posypal sa makom, obilím či iným symbolom hojnosti (až neskôr sa naň dávali peniaze či šupiny z rýb). Bežné bolo zväzovanie nôh stola reťazou so zámkom, čo malo zabezpečiť súdržnosť rodiny. Na stole sa mala nachádzať sviečka a miska s troškou zo všetkých plodín, ktoré sa na statku v tom roku urodili. Nechýba aj na vašom štedrovečernom stole vianočka? Praktizujete tým starodávnu mágiu, ktorá zabezpečuje, aby vaša rodina v budúcom roku držala pohromade.
Pri slávení sa myslelo na celú domácnosť. Všetko, čo k nej patrilo, malo účasť na Štedrej večeri. Ešte pred ňou gazda aj svojim zvieratám zaniesol zo slávnostných jedál, ba po kúsku hodil aj do studne „nech je aj ona účastná Vianoc“. Medzi naše miestne kuriozity rozhodne patrí zvyk z Veľkých Uheriec, kedy gazda potieral zadky husí medom, ak by vajcia boli zárodkami.
Keď sa zvečerilo, dedinou sa rozľahla ozvena výstrelu. Tým sa dalo všetkým najavo, že na nebo vyšla prvá hviezda. Štedrý večer mohol začať. Gazdiná zapálila sviečku na stole a gazda predniesol modlitbu, v našom regióne bolo bežné pripiť si trochou hriateho (osladená varená pálenka). Nasledovali oblátky s medom a veštby, ktoré mnohí z nás poznajú aj dnes. Aj naši predkovia si predpovedali budúcnosť rozkrojením jablka či rozbitím orecha. Tradičnými pokrmami boli opekance s makom, kapustnica, kysnuté koláče a vianočný chlieb. Obľúbeným koláčom v oblasti Partizánskeho bol štedrák, kysnutý, bohato plnený lekvárom, orechmi, makom a tvarohom. Večera mala často až sedem chodov a všetko, čo sa malo konzumovať, muselo byť na stole vyložené. Gazdiná totiž nesmela vstať od stola, inak by jej kvočky na vajciach nesedeli. Z pokrmov si každý ujedol toľko, aby vládal ochutnať zo všetkých chodov.
Koledníci, darčeky aj vynášanie smetí
Po večeri zvončekom nehlásil príchod Ježiško s darčekmi, ale miestni koledníci, ktorí chodili buď na Štedrý večer alebo na druhý deň. Obdarúvanie členov rodiny do našich končín dorazilo až koncom 19. storočia, predtým sa ako dary vnímali práve vinše koledníkov a výslužky pre nich. Ľudia totiž verili, že kto do ich domu príde a prináša dobré slovo (vo forme vinšov hojnosti a zdravia), prináša ten najcennejší dar.
Mladé dievča v Chalmovej išlo vyniesť smeti. Položilo ich na zem a postavilo sa na ne. Ak začulo brechať psa, v tú stranu sa mala za niekoho vydať. Inak na tom boli dievčatá v Oslanoch. Smeti sa tu vynášať nesmeli, verilo sa, že by si tým dievky pytačov samé vymietli.
Štedrý večer sa v minulosti končil účasťou na polnočnej svätej omši, nazývanej aj „utiereň“. Aj táto omša, cesta na ňu i späť bola spojená s množstvom magických úkonov. Väčšinou sa týkali ľúbostnej mágie, ktorá mala dievkam pomôcť zistiť za koho sa vydajú. Vo Veľkých Uherciach dom nemal ostať po odchode na polnočnú omšu prázdny. Verilo sa, že vtedy prichádzajú do domov duchovia. Preto, aby mohli ísť do kostola všetci členovia domácnosti, na stole im nechávali jedlo na pohostenie.
Ďalšie dni vianočných sviatkov už nie sú až také bohaté na tradície. Niesli sa najmä v znamení oddychu, pokoja a očakávania nového roka. Praktizovali sa rozličné úkony na Božie narodenie zabezpečujúce zdravie a prosperitu rodiny – umývanie sa v čerstvo prinesenej vode, do ktorej sa namočili jablká alebo orechy použité pri štedrovečernej večeri, ale aj obchádzanie posvätného štedrovečerného stola so zvieratami. Obľúbené boli zábavy mladých na Štefana či štefanská šibačka brezovými prútmi podobná tej veľkonočnej.
Vianoce v Baťovanoch
Slávenie vianočných sviatkov a očakávanie konca roka si teda naši predkovia vychutnávali po svojom. Skúsme si však teraz spraviť obraz o tom, ako vyzerali Vianoce v Baťovanoch, mladom mestečku, v ktorom sa vďaka Baťovej fabrike stretla neuveriteľná zmes ľudí z rôznych kútov Slovenska, každý s vlastnými zvykmi a obyčajmi.
Je pravda, že v Baťovanoch žilo a pracovalo množstvo mladých rodín z okolitých obcí. Do Baťovej školy práce, ktorá tu fungovala, sa však hlásili žiaci z celého Slovenska. Išlo predsa o modernú prestížnu školu, s perfektnou reputáciou a zárukami pre mladých, ktorí ju absolvovali. Tak sa tu prirodzene usádzali aj mladé rodiny, ktorých členovia pochádzali z východu, juhu, stredu i západu krajiny.
Tak sa mohlo poľahky stať, že otec rodiny pochádzal povedzme zo Seliec pri Banskej Bystrici, mama z Turčianskej Štiavničky neďaleko Martina. Pred večerou rozkrojili jablko a zjedli oblátky plnené medom. Na ich vianočnom stole sa stretli opekance s makom, kapustnica podľa bystrickej tradície a hubová krémová polievka z Turca. Na Ponitrí objavili čaro štedráku, miestnej vychytávky, ktorú si veľmi obľúbili. V Baťovanoch sa tak neúmyselne tvorili vlastné novodobé tradície, ktoré sa v niektorých rodinách prenášajú ďalej dodnes.
Zdroje:
HORVÁTHOVÁ, E., 1986. Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava: Tatran. 248 s.
MJARTAN, J., 1937. Zvykoslovie Hornej Nitry. Bratislava. Dizertačná práca. 100 s.
BEŇUŠKOVÁ, Z. a kol., 2005. Tradičná kultúra regiónov Slovenska. Bratislava: VEDA. 244 s.
Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru – www.ludovakultura.sk
Radovan Števula
Katarína Janíčková