Jednou z najvýznamnejších osobností svetovej hudby na začiatku 20. storočia bol nepochybne Béla Bartók. A práve jeho osoba sa veľmi zaujímavým spôsobom spája s Klátovou Novou Vsou.
Pri príprave článkov v sérii kaštiele som narazil na mimoriadne zaujímavú skutočnosť. Týka sa vzťahu baróna Haupt-Stummera a svetoznámeho maďarského hudobného skladateľa Bélu Bartóka, a to práve v súvislosti s obcou Klátova Nová Ves.
Hudobná hviezda Béla Bartók, ktorej sa spomedzi maďarských osobností sveta hudby vyrovná snáď iba úžasný virtuóz a klavírny čarodejník Ferenc Liszt, sa narodila v roku 1881 v Nagyszentmiklós (dnešné západné Rumunsko). Zaujímavosťou je, že jeho matka bola nemeckého pôvodu, ale narodila sa v dnešnom Martine. Otec mu zomrel, keď mal sedem rokov, a spolu s matkou a sestrou sa neskôr presťahovali do Bratislavy. Mal obrovský hudobný talent a v roku 1899 začal študovať na Kráľovskej hudobnej akadémii v Budapešti.
Autor: hu:Fájl:Bartok tablo.jpg, Voľné dielo, Odkaz
Práve tu sa prvýkrát stretáva s barónom Leopoldom Haupt-Stummerom. Zoznámil ich jeho podporovateľ a riaditeľ akadémie Ödön Mihalovich. Bartók sa zaviazal učiť hudobnú teóriu dve barónove deti, Gertrúdu a Augusta. Samozrejme, predpokladám, že výučba prebiehala v Budapešti, nie v našom regióne.
Meno Bélu Bartóka sa veľmi často spája s prenikaním ľudových motívov do klasickej hudby. Spolu s priateľom Zoltánom Kodályom, skladateľom a etnomuzikológom, v roku 1908 cestovali po uhorskom vidieku a zaznamenávali ľudové melódie. Okrem iných oblastí sa dostali aj na Slovensko. Verím, že aj vďaka známosti s barónom Leopoldom Bartók napokon spoznal aj Klátovu Novú Ves. Dňa 18. októbra 1908 mladý skladateľ odchádza z Budapešti a cez Nové Zámky prichádza do Klátovej Novej Vsi. Všade si so sebou vezie svoj prístroj, fonograf, na ktorý zaznamenáva piesne. Výsledkom jeho práce z rokov 1908-1909 je album skladieb pre deti, ktorý obsahuje 79 skladieb rozdelených do dvoch častí, pričom druhá je založená na melódiách zozbieraných na území dnešného Slovenska. No a skladba číslo 16 z druhej časti albumu pochádza práve z Klátovej Novej Vsi! Mladí klaviristi z celého sveta vďaka Bartókovmu géniu cvičia svoje zručnosti pomocou melódie zaznamenanej v roku 1908 v našom regióne!
Neznámy autor- Béla Bartok nahráva na gramofón slovenské ľudové piesne, Griffiths, Paul (1978) A Concise History of Modern Music, Thames and Hudson Link
Skladba má označenie Lament a je v tempe Lento, čiže pomaly, voľne. Samotná ľudová pieseň ma takéto slová:
1. A keď bolo dievča v tom trináctom leťe,
sťelo ono veďeť, čo sa v sveťe pleťe.
Ach mamička, už je už, sťem ja veďeť čo je muž.
Celý text piesne aj s obrázkami rukopisu Bartóka a celého procesu spracovania až k výslednému notovému zápisu môžu fajnšmekri nájsť TU
Krásny lament z Klátovej Novej Vsi od Bélu Bartóka si môžete vypočuť aj napríklad v podaní klaviristu Benedeka Horvátha TU. No nie je to skvelé, že pieseň z nášho okolia použila hudobná superstar prvej polovice 20. storočia???
Bartók neskôr napísal svoju jedinú operu, Modrofúzov zámok, ktorá však neslávila také úspechy, ako predpokladal. Otrasený sklamaním sa ako skladateľ načas odmlčal. Opäť sa ku kompozícii prihlásil po pár rokoch baletom Drevený princ. A tu sa opäť dostávame ku Haupt-Stummerovcom.
Hudbu k baletu mal Bartók už skomponovanú, ale trápil sa s jej orchestráciou – hudobným zápisom pre jednotlivé nástroje. Jeho manželka Márta ho vtedy presvedčila, aby odcestoval k barónovi Augustovi Haupt-Stummerovi do Klátovej Novej Vsi, aby mal pokoj a mohol orchestráciu dokončiť. Všetky podrobnosti o Bartókovom pobyte poznáme z knihy Kroniky života Bélu Bartóka, ktorá pôvodne vyšla v roku 1981 a napísal ju jeho syn Béla junior. V tomto roku vyšlo jej upravené vydanie od Gábora Vásárhelyia, krstného syna mladšieho Bartóka.
Bartók pricestoval k barónovi cez Bošany dňa 23. decembra 1916, strávil uňho vianočné sviatky a zostal až do 9. januára. Na prvý sviatok vianočný píše manželke Márte: „Všetci tu hovoria po nemecky, aj najposlednejší sluha – je to nemecký ostrov uprostred Slovákov, namiesto toho, aby bol maďarský. (…) Pracujem veľmi pomaly, 9 stránok za 3 dni! (…) Jedlo je tu ovplyvnené vojnou, všetko je však vždy dokonalé, čerstvé, chutné.“ Treba si uvedomiť, že na Vianoce 1916 bola Európa zmietaná prvou svetovou vojnou. Bartók bol maďarský vlastenec, preto upozorňuje na všadeprítomnú nemčinu.
O tri dni neskôr píše Márte znova, teší sa, že mu práca ide lepšie od ruky a napísal za 2 dni 7 stránok. Večer hrá celý balet na klavíri barónovi a o deň neskôr aj jeho hosťom. Na Silvestra píše matke aj manželke, že sa vydá do Bratislavy 9. januára a vtedy by mal byť s prácou hotový.
Na Nový rok, 1. januára 1917, sa Bartók prechádza po lesoch v okolí Klátovej Novej Vsi a následne posiela manželke natrhané kvety spolu s ďalším listom. Práca mu ide veľmi dobre a podľa plánu sa vracia 9. januára do Bratislavy.
Premiéra Dreveného princa, ktorého orchestrácia bola v značnej miere skomponovaná v kaštieli v Klátovej Novej Vsi (napriek tomu, že mal podľa jedného z listov k dispozícii iba veľmi nekvalitný klavír), sa uskutočnila 12. mája 1917 v Budapešti. Balet bol veľmi úspešný a prispel k reštartu Bartókovej skladateľskej dráhy.
Obálka notového záznamu Dreveného princa LINK
Béla Bartók sa po úspechu baletu a sláčikového kvarteta, ktoré písal približne v tom istom čase svojou tvorbou zaradil medzi absolútnu skladateľskú špičku medzivojnového sveta. Skomponoval tri klavírne koncerty, šesť sláčikových kvartet a neprestal hľadať motívy v ľudovej hudbe rôznych krajín. Inšpiroval sa tureckou hudbou, maďarskými, slovenskými aj rumunskými piesňami, bulharskými, moldavskými aj alžírskymi nápevmi. Ako presvedčený antifašista odmietol v tridsiatych rokoch koncertovať v Nemecku a pre svoje postoje mal veľké problémy v Maďarsku. Preto v roku 1940 nútene emigroval do USA. Nikdy sa tam však necítil ako doma a nebolo preňho ľahké presadiť sa svojimi kompozíciami. K tomu všetkému ochorel na leukémiu a postupne slabol – i keď práve z posledných rokov pochádzajú jeho najznámejšie skladby.
Bartók zomrel v roku 1945 vo veku 64 rokov v New Yorku. Patrí medzi velikánov hudby 20. storočia. My sa k nemu môžeme hrdo prihlásiť, pretože korene jeho úspechu siahajú aj do nášho regiónu, konkrétne do Klátovej Novej Vsi. Krásny lament z albumu pre deti je predsa inšpirovaný priamo nahrávkou dievčaťa z Klátovej Novej Vsi z roku 1908 a pokoj pre dokončenie svojho prvého baletu Drevený princ našiel Bartók práve v haupt-stummerovskom kaštieli.
Zdroje:
- Marián Minárik: Béla Bartók a fonografom po Slovensku. Časopis Hudobný život 12/2015
- Folk Music in Bartók´s Compositions (webová stránka)
- David Cooper: Béla Bartók. Yale University Press 2015
- Béla Bartók jnr: Chronicles of Béla Bartók´s Life. Magyarságkutató Intézet Budapest 2021
Radovan Števula
Katarína Janíčková