Vzácny Veľký vrch

17

Ktovie či už naši predkovia tušili, aké trefné pomenovanie dávajú kužeľovitému kopcu, ktorý sa guľatí nad obcou Malé Kršteňany a zboku dáva pozor aj na Veľké Kršteňany. Zdanlivo obyčajný, avšak v skutočnosti veľmi vzácny. Reč je o Veľkom vrchu.

Kameňolomy a prírodná rezervácia

Veľký vrch je neprehliadnuteľný kopec. Je to najmä kvôli kameňolomu, ktorý tu funguje od roku 1931. Prvé pokusy o ťažbu dolomitu urobil už Alois Sova v roku 1928. Vyťažený dolomit odoslaný na expertízu bol ohodnotený ako výborné prírodné hnojivo. Prvé pokusy o ťažbu poskytli prácu  miestnym obyvateľom. Práca to bola veľmi ťažká. Všetko sa ťažilo ručne. Vyťaženú horninu odvážali konské povozy na stanicu do Veľkých Uheriec. Neskôr prešiel proces ťažby určitou modernizáciou a hornina sa začala ťažiť odstrelom, čiže trhacími prácami. Tie boli spočiatku väčšieho rozsahu a pre svoju hlučnosť a vysokú prašnosť vedeli znepríjemňovať život blízko žijúcim obyvateľom.

Pohľad na Veľký vrch ešte bez zasiahnutia ťažbou. Na starej fotografii vidno aj vysokú vápennú pec, ktorej torzo sa tu nachádzalo do 50.-tych rokov minulého storočia / zdroj: www.malekrstenany.sk

Domáci, ale i všímavejší návštevníci vedia, že sú tu kameňolomy v podstate dva. Jeden s názvom Malé Kršteňany a druhý s pomenovaním Malé Kršteňany I. – Chotárna dolinka. Dnes oba patria pod spoločnosť Kameňolomy a štrkopieskovne, a. s. Zlaté Moravce. Ťažba je postupne utlmovaná. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, s určitosťou však vieme, že prírode by zastavenie ťažby pomohlo.

Pohľad do kameňolomu z miesta, kde už neprebieha ťažba

Trvalo viac ako 30 rokov, aby sa výskumom zistilo, že bohatstvo Veľkého vrchu nespočíva len v ťažbe dolomitu, ale najmä v jeho bohatej biodiverzite. Už ohlodaný, ťažbou poznačený kopec, sa v roku 1967 stal NPR / Národnou prírodnou rezerváciou/ so IV. stupňom ochrany. Táto významná lokalita pozostáva z viacerých biotopov, ako sú skalná step, lesostep a step. Nachádzajú sa tu vzácne sucho a teplomilné spoločenstvá rastlín a živočíchov, z ktorých tu niektoré dosahujú svoj najsevernejší výskyt.

Mliečnik chvojkový / májová kvetena Veľkého vrchu
Guľôčka bodkovaná / májová kvetena Veľkého vrchu
Zerva hlavičkatá / májová kvetena Veľkého vrchu

Výskum robený v roku 1997 zistil v rámci prírodnej rezervácie 712 druhov chrobákov, z ktorých 6 patrí k chráneným druhom, k ohrozeným 3 druhy a k zraniteľným môžeme radiť 10 druhov. Dva druhy nájdené na tomto území sú dokonca považované za nové druhy pre faunu chrobákov Slovenska.

Rôznymi cestami k jednému miestu

K najvyššiemu bodu Veľkého vrchu vedie viacero ciest. Každá z nich má svoje čaro a keď ich všetky spoznáte, nebudete veriť, že na jedno miesto sa dá dostať tak rozmanitými chodníčkami. V úvode sme spomínali, že samotný kopec sa nachádza nad Malými Kršteňanmi a preto aj prvá z ciest bude viesť práve odtiaľ. Od obecného úradu, kde v prípade potreby vieme zaparkovať auto, pôjdeme kúsok po hlavnej ceste do prudšej pravotočivej zákruty a zbadáme malú kaplnku. Bystrému oku neujde, že na kopčeku, ktorý k nej vedie sa nachádza aj smerovník k Veľkému vrchu, oznamujúci, že cesta nám bude trvať cca 1 hodinu. Prejdeme ulicou s niekoľkými domami a plynulo sa napojíme na peknú cestičku, ktorá nás po pár minútach privedie ku krížu zasadenému vo veľmi peknom prostredí.

Kríž a miesto s lavičkami na krásnych lúkach / poliach

Veľký vrch sa nám ukazuje z pravej strany a preto treba počúvnuť intuíciu a širokým prechodom medzi lúkami prejsť na vedľajšiu, menšiu lúku. Z nej máme veľmi pekný výhľad na Veľké Uherce, Hrubý vrch, Michalov vrch a ďalšie výrazné kopce okolitej krajiny.

Výhľad na náprotivný Tribeč a jeho kopce

Jej okrajom sa dostaneme do vrchnej časti kameňolomu, kde už neprebieha ťažba. Zrazu sa nachádzame v úplne inom svete. Skalnatý terén postupne zarastá ihličnanmi a príroda si pomaly, ale isto berie späť svoje územie.

Skaly s hniezdnymi dierami

K vrcholu sa necháme viesť vyšľapaným chodníčkom, po ktorom stále tiahlo stúpame. Po cca 30 minútach sa ocitneme na najvyššom bode. Prezrádza to osadený kríž, pri ktorom sa nachádza aj vrcholová kniha.

Najvyšší bod Veľkého vrchu

Ďalšia cesta, ktorá vedie na Veľký vrch, je tiež plná prekvapení. Vedie cez Bralie. Na túto cestu sa dá dostať smerom od kameňolomu Chotárna dolinka. Po ľavej strane je vychodený chodníček, ktorým sa treba nechať viesť.

Chodníček vedúci cez Bralie

Prechádza cez miesta Dolné a Horné Bralie – významné lezecké lokality. Kto to tu nepozná, nestačí sa čudovať. Vysoké dolomiticko-vápencové bralá sú ako stvorené pre milovníkov lezenia. Cesty na skalných stenách sú označené a ponúkajú rôzne stupne náročnosti, takže každý vyznávač lezeckého adrenalínu si tu príde na svoje.

Skalné lezecké bralá s vyznačenými trasami
Jedna z vyznačených ciest

Turista prejde bez akýchkoľvek problémov popod skalné bralá a chodníčkom sa dostane, cez mierne exponovaný terén na konci, až k tiahlej stúpajúcej lúke.

Lúka tiahnuca sa až k vrcholu s krížom

Cesta Bralím je najstrmšia, ale je aj najkratšia. Tichí a pozorní turisti môžu na tejto strane Veľkého vrchu stretnúť aj muflóny, takže treba mať oči a aj uši na stopkách.

Ani Veľké Kršteňany nie sú ukrátené a ponúkajú cestu k Veľkému vrchu. V tomto prípade stačí zájsť k miestnemu cintorínu, v prípade potreby tu nechať auto a vybrať sa neprehliadnuteľnou cestičkou cez polia priamo k vrchu.

Cestička, po ktorej treba kráčať až k Veľkému vrchu

Príjemnou cestou s miernym stúpaním, cez pekný les až k vrcholu. Často sa stáva, že práve na tejto ceste sú veľmi dobre pozorovateľné stáda danielov. Stačí trocha šťastia, ďalekohľad a máme možnosť sledovať safari naživo. Táto cesta je zo všetkých najfrekventovanejšia, keďže je nenáročná a zvládnu ju naozaj všetci. Je vhodná aj pre cyklistov.

Krásny jesenný les s cestou vedúcou na vrchol

Ak už pôjdeme na Veľký vrch z ktorejkoľvek strany, pamätajme na to, že sa nachádzame v národnej prírodnej rezervácii so IV. stupňom ochrany, alebo jednoducho vždy v prírode myslime na to, že sme tam na návšteve, a tak sa aj správajme.