Útulok Druhá šanca Partizánske: Týranie zvierat sa na Slovensku ešte stále toleruje

4

Útulok Druhá šanca Partizánske momentálne funguje už jedenásty rok ako občianske združenie zamerané najmä na pomoc psíkom. O fungovaní útulku, ale aj o týraní psov sme sa rozprávali s Ivetou Kasalovou.

Ako fungujete a aký máte režim v útulku?

Starostlivosť o psíky je dôležitá, preto sem samozrejme každý deň niekto musí prísť. Zahŕňa to venčenie, doplnenie stravy a aby mohol byť pes adoptovaný, musí byť očkovaný, čipovaný a kastrovaný. Sú tam samozrejme ešte rôzne iné zdravotné úkony, taktiež musíme psíkov nafotiť a hľadať im nový domov.

Koľko psov máte momentálne v útulku?

V apríli sme mali štyroch, momentálne sme znovu plní. Verím, že je to len dočasná situácia.

foto: Katarína Janíčková

Po akých obdobiach je v útulkoch veľké množstvo psov? Je to najmä po Vianociach?

Áno, kedysi to bolo najmä po Vianociach, no posledné dva roky už nie. Určite tomu dopomohli rôzne kampane a osveta o tom, že pes nie je darček a predtým, ako si ho zaobstarám, musím zvážiť, či sa oňho viem postarať. Je ešte horšie obdobie, ktoré je po prázdninách, pretože rodičia na konci školského roku zadovážia deťom psíka, avšak už po lete zisťujú, že na neho nemajú čas. Preto si dávame pozor, kto si u nás adoptuje psa.

Keď už ľudia nechcú psa, prinesú vám ho do útulku?

Väčšinou ho bohužiaľ vyhodia. My potom musíme zistiť podľa čipu, komu patrí. Niekedy sa stane, že majiteľ si ho zoberie naspäť, avšak väčšinou ho už nechce. Podľa zákona necháme psíka v našom útulku 14 dní a potom už postupujeme v rámci očkovania, čipovania alebo kastrácie. Niektoré psy sú tu pomerne krátko a nájdu si nový domov, no bohužiaľ sú tu aj také, ktoré už určite nový domov nenájdu.

Prečo?

Sú to už väčšinou staršie zvieratá, ktoré len dožívajú a ľudia nechcú psa, s ktorým sa budú musieť o pár rokov rozlúčiť. Taktiež sú to väčšinou veľké plemená, o ktoré na Slovensku nie je až taký záujem. Je pár ľudí, ktorí chcú práve psov, ktorí dožívajú, no to je veľmi malé množstvo.

foto: Katarína Janíčková

Posledných pár rokov vidím, že kampane na podporu útulkových zvierat rastú a ľudia sú edukovaní v tejto oblasti a podporovaní v adopcii. Ako to vídite vy?

Adopcia dáva druhú šancu zvieratám bez domova. Väčšina si už prežila zlú skúsenosť s ľuďmi, preto našu lásku a pozornosť veľmi potrebujú a ocenia. Útulkáči sú zväčša nenároční a vďační. Nie sú možno výstavní, avšak zahrnú vás obrovskou láskou.

Ľudia si stále viac uvedomujú, že adopcia je dobrá vec. No na Slovensku sú obrovským problémom množiarne. Ľudia si neoveria prostredie, z ktorého si zviera berú a máme tu naozaj obrovský počet množiarní. Tým sa tak neustále podporuje tento biznis. Chápem, že mnohí ľudia o tom ani nevedia, avšak je potrebné zisťovať si čo najviac informácií. Adopciou nedáte šancu ani peniaze množiteľovi. Peniaze, ktoré zaplatíte množiteľovi budú financovať ďalšie utrpenie, peniaze ktoré dáte útulku pomôžu ďalšiemu zvieraťu.

Kto sú tí spomínaní množitelia?

Množitelia sú masoví producenti väčšinou šteniatok, ale aj iných zvierat. Ich jediným cieľom je rozmnožovanie zvierat na predaj s čo najväčším ziskom. Šetria na nich a nedoprajú im riadnu stravu, výbeh alebo ošetrenie. Často ich chovajú u seba v byte, pivnici, garáži, kôlni, natlačené v tesných klietkach bez možnosti výbehu, riadnej stravy, hygieny, veterinárneho ošetrenia a socializácie.

Ako môžem odhaliť, že sa jedná o množiteľa?

Množiteľ vás nepozve do chovného priestoru a neukáže vám v akých podmienkach žije zviera, ktoré si chcete kúpiť. Taktiež neodhalí svoju identitu – neprezradí vám svoju adresu, často ani meno a navrhne stretnutie niekde na benzínke či pred nákupným centrom. Prinesie so sebou pár šteniatok na výber, matku vám neukáže. To sú základné znaky. Treba byť všímavý, sledovať, ako sa správa či reaguje.

foto: Katarína Janíčková

Viem, že tému týrania zvierat vnímate veľmi citlivo. Ako však Vy predchádzate tomu, aby si u vás nemohol adoptovať niekto, u koho by sa pes nemal dobre?

Ja psíka nedám hocikomu. Vždy, keď príde potenciálny majiteľ na obhliadku do útulku, sledujem, ako sa správa. Stačí, ak povie pri výbehu „fuj“ a viem, že to nie je dobrý signál. Neprišiel do parfumérie, prišiel do útulku.

Samozrejme sa aj vždy pýtam, čím budú psa kŕmiť. Pes nie je prasa a preto mu nemôžem dať všetko zo stola. Ak si ho chcem zadovážiť, musím na to mať. Ak mi niekto začne hovoriť o tom, ako ho bude kŕmiť lacnými granulami alebo rôznymi jedlami, ktoré by pes nemal jesť, nedám mu ho.

Stalo sa vám niekedy, že ste neodhadli človeka a ľutujete, že ste mu ho dali na adopciu?

Áno, stalo sa mi to len raz, no ja som si to aj vyriešila. Bola som si pre psa osobne.

Aká časť psíkov z útulku bola v minulosti týraná? Majú po rekonvalescencii rovnaké šance na adopciu ako ostatné?

Určite viac ako polovica psíkov má za sebou ťažkú minulosť, či už boli týraní psychicky alebo fyzicky. Rany na tele sa psíkom zahoja rýchlejšie ako tie na duši, no tu u nás robíme pre ne maximum. Sú to naozaj vďační psíkovia, ktorí musia znovu veriť ľuďom. Všetko chce svoj čas.

foto: Katarína Janíčková

Ako je na tom Partizánske a týrané psy?

V apríli sme našli v Štrkovci malú fenku, ktorá bola pohodená v tráve a mala polámanú nožičku. Nebolo to tým, že sa tak narodila, niekto ju dokopal. Taktiež sme tu mali prípad, kedy mal pes prerezaný krk z reťaze. Pes na reťaz nepatrí, už to je ukotvené aj v zákone, ale stačí sa prejsť po dedinách, a vidíte, že to mnohí stále nedodržujú. Týranie psov bohužiaľ neobišlo ani naše mesto a okolie. Niekedy sa naozaj stačí prejsť v niektorej časti mesta a nájdete tam psy, ktoré nevyzerajú v poriadku už na pohľad.

Ako môžem ja, ako bežný človek reagovať na to, keď vidím za plotom psa, ktorý je evidentne týraný? Môžem to niekde nahlásiť alebo ako mám postupovať?

Najrýchlejšou voľbou by dnes, po schválení novely veterinárneho zákona, ktorú zjednodušene voláme „zviera nie je vec“, mala byť pre nahlasovateľa polícia. Možností je však niekoľko. Týranie zvierat môžete nahlásiť aj priamo Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Samozrejme, pri štátnych úradoch treba rátať s istou byrokraciou.

Sú na Slovensku zvieratá dostatočne chránené?

Nie, bohužiaľ. Veď ešte len do nedávna bolo zviera považované v zákone za vec. Za týranie zvierat išlo na Slovensku od roku 2010 do väzenia šesť ľudí. Za zanedbanie starostlivosti o zvieratá nebol odsúdený nikto. Dobre však každý tuší, že na Slovensku je to obrovský problém, avšak neriešený. Máme pred sebou ešte veľmi dlhú cestu.