Spomínali sme už mecéna prestavby kaštieľa vo Veľkých Uherciach, tekovského župana Jána Kegleviča. Článok sme venovali aj jeho dvornému architektovi Alojzovi Pichlovi. Týmto pánom sa podarilo postaviť na tekovskom vidieku na tie časy ultramodernú, romantickú stavbu inšpirovanú západom. Kto však vytvoril krásne drevené obloženie kaštieľa, stropy, nábytok a aj oltár do kaplnky?
Meno tohto sochára a rezbára nie je také známe ako v prípade dvoch vyššie spomenutých pánov. Ide o Antonína Normana Brandla, ktorého sem k nám priviala láska. Narodil sa v českom historickom mestečku Litomyšl v roku 1817 a neskôr študoval sochárstvo na akadémii vo Viedni. Práve záujem o istú Júliu ho priviedol do Trnavy, kde spolu krátko žili a v roku 1843 sa presťahovali do Bratislavy.
Úspešná spolupráca
Sochár a rezbár Brandl mal šťastie na dvoch architektov, s ktorými počas svojho tvorivého života intenzívnejšie spolupracoval – alebo teda, možno mali oni šťastie naňho? Jedným z nich bol Alojz Pichl, ku ktorému sa ešte dostaneme. Druhým významným architektom v jeho živote bol Ignác Feigler ml., ktorého práce nepochybne poznajú všetci Bratislavčania. Ignác bol členom architektonickej dynastie Feiglerovcov, ktorí najmä v 19. storočí významne zmenili tvár hlavného mesta (kostol sv. Ladislava na Špitálskej ulici, viaceré mestské paláce, realizácia projektu divadla na Hviezdoslavovom námestí, katedrála Povýšenia sv. Kríža na Ondrejskom cintoríne atď.).
Ignác Feigler ml. dostal zákazku na prebudovanie kláštora trinitárov v bratislavskom starom meste na župný dom, a keďže dedičnými županmi bratislavskej župy boli Pálffyovci, súčasťou zákazky bol aj ich erb na priečelí. Autorom erbu je práve Antonín Brandl. Ďalším dielom, na ktorom Feigler s Brandlom spolupracovali, boli práce na rusovskom kaštieli. Práve touto megalomanskou stavbou bol uchvátený župan Keglevič. Poslal svojho dvorného architekta Pichla, aby si ju naštudoval a zrejme pri tej príležitosti sa stretli budúci spolupracovníci, Pichl a Brandl.
Keglevič si teda spolu s Pichlom do Uheriec priviezol aj Brandla. Brandl ako šikovný rezbár a sochár spolupracoval na výzdobe interiérov moderného kaštieľa. Je autorom drevených obkladov – podobne ako v Rusovciach – aj nábytku. Do kaplnky v kaštieli prispel vyrezávaným novogotickým oltárom, ktorý sa, bohužiaľ, nezachoval. Fasádu kaštieľa Brandl ozdobil kamenným erbom druhej manželky majiteľa, grófky Viktórie Eugénie.
Pichl bol zrejme s kolegom rezbárom spokojný, pretože si ho so sebou vzal aj do Jelšavy, kde spoločne navrhli a vyzdobili nový katolícky farský kostol – starý zhorel v požiari. Brandl doň vytvoril tri oltáre, spovednicu aj kazateľnicu. Ďalšou sakrálnou tvorbou sa Brandl dostal opäť na západ – jeho priateľ Feigler dostal zákazku na prestavbu kapucínskeho kostola v Bratislave, ktorý je zasvätený sv. Štefanovi – kráľovi, a práve jeho sochu na priečelie kostola si objednali u Brandla.
Neskorá úspešná tvorba v Nitre
Neskorá Brandlova tvorba je spojená najmä s Nitrou. Vytvoril oltár v rozšírenom kostolíku sv. Urbana v mestskej časti Zobor a tiež súbor sôch apoštolov pred nitrianskou barokovou perlou, piaristickým Kostolom sv. Ladislava. Sochy vytvorené z pieskovca nahlodal zub času a dnes stoja na ich mieste kópie. Zaujímavosťou je, že sochy sponzorovala nitrianska mestská honorácia a bola to zákazka, z ktorej Brandl dlho žil. Posledným jeho dielom, ktoré spomenieme, je nitriansky mariánsky stĺp, nachádzajúci sa na Svätoplukovom námestí pri Divadle Andreja Bagara.
Okrem sochárskej a rezbárskej tvorby sa Brandl v Bratislave venoval výučbe mládeže aj dospelých. Na učňovskej škole aj gymnáziu viedol kurzy kreslenia, geometrie, krasopisu a modelovania. Zomrel v roku 1893, miesto jeho posledného odpočinku je neznáme.
Fotografie:
- Veľké Uherce – Kaštieľ a ľudia
- Archív Farskej kroniky Veľké Uherce
Radovan Števula
Katarína Janíčková