LITERATÚRA #1: Priekopník katolíckej moderny z Krštenian, Pavol Gašparovič Hlbina

11

Slovenská katolícka moderna predstavuje skupinu básnikov z 30. a 40. rokov minulého storočia. Zároveň je to významný prúd v našej medzivojnovej a povojnovej poézii. Zrod katolíckej moderny na Slovensku inicioval Pavol Gašparovič Hlbina. Kňaz, prekladateľ, literárny kritik, teoretik a básnik, narodený vo Veľkých Kršteňanoch.

Občas sa vám pri čítaní knihy môže stať, že narazíte na názov miesta, ktoré poznáte zo svojho okolia. Môže to byť názov obce, ulice, lúky či pohoria. Deje sa to napríklad vtedy, ak sa aj život autora, autorky s týmito miestami spája. Aj v Partizánskom a jeho okolí žili spisovatelia a spisovateľky, ktorých formovalo, ovplyvňovalo prostredie, ktoré poznáme aj my. Pripravili sme sériu článkov a podcastov, ktoré nám predstavujú  spisovateľov a spisovateľky, ktorých život a dielo sa spája s mestom Partizánske a jeho širším okolím. 

Článok si môžete vypočuť aj vo forme podcastu:

Básnik s pseudonymom Pavol G. Hlbina, vlastným menom Pavol Gašparovič sa narodil v roku 1908 v obci Veľké Kršteňany, v okrese Partizánske. Jeho rodičia boli roľníci a ako sa sám vyjadril, zbožná rodinná tradícia a priaznivé okolnosti určili ho na vyššie štúdium a na kňazskú životnú dráhu. Po ľudovej škole v Kršteňanoch (1916-1921) študoval v Trnave, Nitre a teológiu ukončil v Prahe v roku 1934. V septembri toho roku prijal kňazskú vysviacku a v októbri slúžil v Kostole Narodenia Panny Márie v Malých Kršteňanoch svoju primičnú svätú omšu. Napriek tomu, že bol vynikajúci študent, scestovaný a s európskym rozhľadom, pôsobil ako kaplán zväčša iba na dedinách v okolí Žiliny a v Trenčianskom kraji. Posledným miestom jeho pôsobenia bola obec Bobot, kde bol od roku 1945 až do svojej smrti v októbri roku 1977 správcom fary. Pavol Hlbina je pochovaný v rodinnej hrobke na cintoríne v Kršteňanoch. Sám Hlbina videl vo svojom detstve vplyv na celú svoju osobnosť: „Narodil som sa na dedine, z roľníckych rodičov, tam som dostal prvé a najsilnejšie dojmy. (…) Detstvo je základom, ďalšia výchova môže niečo upraviť, ale nezmení už mnoho…“ V šestnástich rokoch začal písať prvé verše. Jeho druhú báseň, a zároveň  prvú zachovanú, napísal počas prázdnin o búrke, ktorú zažil na poli v Kršteňanoch. Prvá uverejnená báseň Ktosi umiera mu vyšla v študentskom časopise. V tom čase síce písal veľa, ale okrem neho verše  nikto nečítal. Bol samotár a nikomu nedôveroval. Po maturite bola jeho báseň Ukrižovaný uverejnená v Slovenských pohľadoch o po pozitívnej reakcii začal uverejňovať pravidelne.

Primície v rodnom dome vo Veľkých Kršteňanoch, Foto: Bobot.sk

Prvá zbierka básní s názvom Začarovaný kruh mu vyšla v roku 1932.  Básnik vo svojom debute pôsobí kultivovane slovom i metaforou. Kritikov okamžite zaujal svojím vzdelanostným i distingvovaným prejavom. Zaoberá sa zložitou metafyzickou a osobnou problematikou. On sám hovoril o náplni svojich básní ako o kňazskej dráme, o sváre telesnosti a duchovnosti.  Bol básnikom impresívneho zamerania a spracúval motívy z prírody, spomienok z detstva, do ktorých prinášal impulzy z modernej svetovej, najmä francúzskej poézie.

Hlbina ako študent, Foto: Bobot.sk

V nasledujúcom roku mu vyšla zbierka Cesta do raja. V dobovej tlači ho opísali ako básnika senzibilných nervov a vnímavej duše, nakloneného k hlbokým meditáciám a filozofickým riešeniam záhad a problémov. V jeho tvorbe sa prelína kresťanská mystika s citovým nepokojom. Nájdeme v nej hľadanie večnosti i motívy lásky. Avšak jeho ďalšie zbierky Harmonika, DúhaBelasé výšky už nedosiahli také pozitívne reakcie.  Dúha je zbierka hravosti so slovami a zvonivými rýmami, hýri bohatou metaforikou a ľahkosťou. Je hrou s rytmom, rýmom a slovami. V tejto zbierke vyvrcholilo Hlbinovo úsilie o zvukomalebnosť. V Belasých výškach sa sčasti vrátil k náboženským motívom a ustúpil od formy.

P.G. Hlbina, Rudolf Dilong a ďalší autori katolíckej moderny. Foto: Bobot.sk

Hlbinova poézia ma dvojakú tvár. Metafyzickú – poézia ako modlitba a senzuálnu – poézia zmyslov a hry.  Keď sa dostal na rázcestie a mal si vybrať, ktorou cestou ísť, vybral si úplne inú možnosť. A pravdepodobne pre kritiku sa odmlčal. Ďalšiu zbierku Mŕtve more vydal až v povojnovom období,  o sedem rokov neskôr, v roku 1946.  Zbierka svedčí o jeho neistotách, zmätkoch a osobných nepokojoch. Po roku 1948 začal prežívať ďalšiu drámu. Tentoraz spôsobenú vonkajšími  okolnosťami. V povojnových rokoch vydal spomedzi kňazov najviac zbierok – MračnáPodobenstvá, neskôr Ozveny slnka, Mierové ráno, Ruže radosti. Aktívne sa prejavoval na prekladoch a písal aj štúdie o katolíckych autoroch.  Spočiatku bola jeho reakcia na udalosti v krajine adekvátna. Postupne sa obsah jeho básní menil. Povojnové básne boli naplnené pesimizmom. V zbierke Mračná, ktorá už nebola taká osobná, ostro kritizuje vojnovú i povojnovú Európu.  Bola to zbierka angažovanej katolíckej poézie. Nechal sa oklamať, veril humanistickým heslám a začal robiť ústupky. Takto sa dostal na cestu propagácie socializmu. Hlbina bol aktívne zapojený do mierového hnutia.

Hlbinove básnické zbierky

Povojnový a najmä  pofebruárový Hlbina písal oficiálne básne na požadované témy, aby mohol publikovať.  Mierové ráno a jeho posledná zbierka Ruže radosti z roku 1955 ospevovali proletárov, mier, komunistické krajiny. To, čo sa dialo na Slovensku, básnicky skrášľoval. Už nespracovával náboženské témy. Samozrejme, asi ťažko by vtedy taká báseň mohla byť vôbec uverejnená. Rozhodol sa prispôsobiť okolnostiam. Druhovia z katolíckej moderny sa od neho odvrátili. Bol pokladaný za naivného a tvrdohlavého. Pre Hlbinu bolo dôležité vydávať básne napriek nepriaznivej politickej situácii. Tvrdil, že keby neprišiel socializmus, naďalej by tvoril svoju čistú poéziu. Možno práve kritika exilového básnika Andreja Žarnova spôsobila, že už viac žiadnu zbierku nevydal .

Zomrel tesne pred odchodom na dôchodok. Bol úplne opustený. V podstate tak samotársky žil počas 30 rokov pôsobenia v Bobote. Dôchodok chcel vraj stráviť vo svojom rodisku a okrem iných plánov sa chystal napísať kroniku Krštenian.

Pamätná tabuľa v rodných Veľkých Kršteňanoch.

Na pamiatku sa v básnikovej rodnej obci – vo Veľkých Kršteňanoch, nachádza Pamätná izba Pavla Gašparoviča Hlbinu. Pripomínajú si ho i súťažou v umeleckom prednese poézie – Hlbinove Kršteňany.

V škole, ktorú kedysi navštevoval básnik sa dnes nachádza jeho pamätná izba.

Zdroje:

  • Peter Tollarovič: K novým cestám Hlbinovej poézie
  • Július Pašteka: Tvár a tvorba slovenskej katolíckej moderny
  • Jozef Kútnik Šmálov: Literárna kritika ako poznávanie a hodnotenie
  • Výber básni: Katolícka moderna – Spomienka na anjela
  • www.bobot.sk
  • www.knihydominikani.sk
  • https://sk.wikipedia.org

Zdroj historických fotografií:

Bobot.sk – oficiálne webové sídlo obce

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Sériu článkov o literárnych osobnostiach mesta Partizánske z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia