Sopečné pohorie, akým je Vtáčnik, ponúka mnoho krásnych zákutí, ktoré je hodno objavovať, ale i chrániť. Prírodná rezervácia Bieleho kameňa je toho príkladom. Erozívne lávové prúdy, ktoré sa rozpadávajú a odtŕhajú zo skalného brala, dodávajú krajine neustále novú tvár.
Územie prírodnej rezervácie Biely kameň, cez ktorý vedie aj červená značka Ponitrianskej magistrály, sa vyznačuje strmým zrázom rozpadávajúceho sa erozívneho lávového prúdu v jednej svojej časti. Práve do tejto lokality už nevedie žiadna turistická značka. Z hľadiska bezpečnosti je to pochopiteľné, pretože skalné bralo je nestabilné a často sa z neho odtŕhajú obrovské bloky skál.
Lokalita bola za prírodnú rezerváciu vyhlásená v roku 1973 na rozlohe necelých 116 ha. Predmetom ochrany sú zachovalé biocenózy skál a bukového vegetačného stupňa. Impozantnú skalnú stenu, ktorá je vysoká niekoľko desiatok metrov tvoria skalné bašty, rebrá, kamenné moria a suťové kužele. Platí tu V. stupeň ochrany.
Prírodná rezervácia Biely kameň sa nadchádza v okrese Prievidza a turistiku na toto zaujímavé miesto môžeme začať vo viacerých lokalitách. Ponúkajú sa nám možnosti vyštartovať z Podhradia, Cigľa, Handlovej, Novej Lehoty… Najvyšší bod prírodnej rezervácie niesol donedávna totožný názov, čiže Biely kameň, ale dnes ho už poznáme pod názvom Biela skala a je v nadmorskej výške 1135 m n. m.
Oblasť, ktorá je v zime križovaná bežkárskymi stopami a v iných ročných obdobiach láka turistov, je opäť ukážkou krásnej vtáčnikovej biodiverzity. Toto prostredie vyniká zmiešaným lesom so starými drevinami, ktoré rastú na nestabilnom podloží. Nie je problémom kráčať po lese a počuť pod sebou dunenie, a to najmä vtedy, keď krajinu ešte nezahalil sneh. Dôvodom je, že podložie tvoria rozpadávajúce sa skalné terasy a to, po čom kráčame, je len vysoká vrstva hliny, koreňov a už rozpadnutých blokov skál. Práve erózne lávové prúdy, ktoré sa nachádzajú na vysokom skalnom zráze, sú predmetom záujmu mnohých turistov. Vyzerá to tak, že skalná stena Bieleho kameňa sa nachádza v tektonickom zlome, ktorý ju odkryl a skalné veže tvoriace skalné mestá, sa postupne rozpadávajú a vytvárajú obrovské kamenné more, ktoré sa neustále zväčšuje. To, že tu dnes vidíte nejakú skalu, skalný stĺp, už zajtra nemusí platiť. Môže sa zrútiť medzi svojich súkmeňovcov a zostať ležať na obrovskom kamennom pohrebisku.
Okrajom skál viedol kedysi aj atraktívny turistický chodník, ten je však kvôli bezpečnosti turistov zrušený.
Turistika na toto pekné a zaujímavé miesto vie byť aj niekoľkohodinovou záležitosťou. Napríklad z Podhradia sa k Bielemu kameňu dá dostať cez veľmi pekné prostredie nástupných lúk po žltej značke, cez Jarabú skalu, časťou hrebeňa Vtáčnika až k cieľu. Túto trasu vieme ozvláštniť tým, že sa potom nasmerujeme k Jančekovej skale a odtiaľ k miestu nášho štartu. Takýto 20 km okruh poteší všetkých, ktorí sa radi dlho túlajú v príjemnom prostredí, ktoré má človeku čo ponúknuť.
Od skalného brala Bieleho kameňa sa nám naskytajú krásne výhľady smerom k Handlovej. Veľký a Malý Grič sa ukazujú v plnej kráse a lákajú nás na ďalšiu turistiku. Okrem toho vidíme veľkú časť Veľkej Fatry a časť Štiavnických vrchov.
Toto miesto je veľmi pekné v každom ročnom období a určite sa oplatí navštíviť ho. Samozrejmosťou musí byť opatrnosť, ktorej tu nikdy nie je dosť.
Radovan Števula
Katarína Janíčková