Neznámy biskup z Oslian

0
3

Keď sa píše o potláčaní cirkvi v najťažších totalitných 50-tych rokoch na Slovensku, spomínajú sa najmä mená väznených biskupov Vojtaššáka a Gojdiča. Prvý z nich stále vzbudzuje otázniky kvôli jeho pôsobeniu počas vojnového Slovenského štátu, druhý je dnes blahoslavený. Menej sa už hovorí o nitrianskom biskupovi a rodákovi  z Oslian Eduardovi Nécseym.

Eduard sa narodil do oslianskej zemianskej rodiny Nécsey (Néčei) v roku 1892. Vraj sa výborne učil na tamojšej škole a neskôr aj na gymnáziu v Prievidzi, preto bol ako čistý jednotkár poslaný na ďalšie štúdiá na univerzite v Innsbrucku. Solídne vzdelanie získané na renomovanej univerzite sa mu zišlo o polstoročie neskôr vo Vatikáne.

Po kaplánskom pôsobení v Trenčianskej Teplej sa presťahoval do Nitry, kde pôsobil ako učiteľ v kňazskom seminári a zároveň sa posúval v kariérnom rebríčku. Okrem iného bol knihovníkom v bohatej nitrianskej biskupskej knižnici, neskôr riaditeľom biskupského úradu a generálnym vikárom (čiže zástupcom biskupa pre nejakú oblasť). V roku 1943 ho pápež Pius XII. menoval za pomocného nitrianskeho biskupa.

biskupský erb Nécseya (zdroj: wikipedia)

Problémy kvôli Tisovi

Po druhej svetovej vojne a úmrtí nitrianskeho biskupa Kmeťka sa administrátorom (čiže správcom) diecézy stal práve Nécsey. Noví politickí vodcovia po prevrate v roku 1948 odmietli jeho menovanie za sídelného biskupa. Zrejme mu v tom priťažil aj nešťastný list, ktorý podpísal v roku 1946 spolu s niekoľkými inými biskupmi. Žiadali v ňom nestranné posúdenie politickej činnosti Jozefa Tisa a vyjadrovali presvedčenie, že pri riadení štátu mal tie najlepšie úmysly. Tento list sa stretol s ostrou kritikou zo strany politikov. Národný front jednomyseľne schválil stanovisko, v ktorom vyzýva Vatikán, aby všetkých signatárov listu odvolal ako osoby nepriateľské novému zriadeniu a menoval nové, vhodnejšie. Tomuto, samozrejme, Vatikán nevyhovel.  

Nemyslím si, že by bol Eduard Nécsey horliteľom za Tisa. Treba však vziať do úvahy, že Tiso bol kedysi osobným tajomníkom jeho priameho nadriadeného, nitrianskeho biskupa Kmeťka, ktorý takisto list podpísal. Vzťah Kmeťka s Tisom bol problematickejší, Kmeťko mu vyčítal transporty Židov, no v procese proti nemu vystúpil v jeho prospech. Kmeťko s Nécseym zároveň boli ako nitrianski biskupi Tisovými nadriadenými – súdili ich kňaza.

Nécsey ako administrátor vystupoval zmierlivo, no nevyhol sa šikane. Už v roku 1950 bol rovnako ako  trnavský biskup Lazík a spišský biskup Vojtaššák izolovaný vo svojej rezidencii – dalo by sa to nazvať domácim väzením. Takáto situácia v prípade Nécseya trvala takmer rok, v roku 1951 musel zložiť sľub vernosti republike a s obmedzeniami mohol spravovať svoju funkciu.

Eduard Nécsey (zdroj: oslany.sk)

Koncil

Eduard Nécsey je však známy najmä ako koncilový otec – zúčastnil sa všetkých štyroch zasadnutí Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý je určitým prelomom v dejinách katolíckej cirkvi. Koncil otvoril pápež Ján XXIII. s myšlienkou aggiornamenta – otvorenia sa cirkvi na svet. Po jeho úmrtí v roku 1963 v ňom pokračoval nový pápež Pavol VI.

Biskup Nécsey bol jediným československým zástupcom v koncilovej komisii pre laický apoštolát. V rámci nej sa zasadzoval za zvýraznenie úlohy laikov v cirkvi, čo je myšlienka aktuálna aj dnes, po viac ako 50 rokoch. Zaujímavosťou je, že biskupa Nécseya a jeho kolegov na koncil sprevádzalo niekoľko kňazov z tzv. mierového hnutia (spolupracujúcich s režimom) a do ich sledovania bolo zapojených niekoľko desiatok špehov a agentov bezpečnosti. 

Kvalitné štúdium v Innsbrucku, pokoj a ľudskosť, ktoré z neho vyžarovali a miernosť vo vzťahu k nie vždy priaznivému okoliu priniesli biskupovi z Oslian priazeň veľkých osobností vtedajšej katolíckej cirkvi, na čele s pápežom Pavlom VI. Ten ho menoval v máji roku 1968, mesiac pred smrťou, za titulárneho arcibiskupa. Zároveň informácie z archívov odhaľujú, že bol vážnym kandidátom na kardinálsku hodnosť. S týmto však za žiadnych okolností nesúhlasila československá štátna moc.  Arcibiskup Nécsey zomrel v júni 1968 v Nitre, kde je aj pochovaný v krypte tamojšej katedrály. Žil aj zomrel v povesti svätosti. Nitrianska diecéza preto aktuálne pripravuje potrebné dokumenty k začatiu procesu jeho blahorečenia.

Related Posts