Obec Skýcov sa nachádza medzi Topoľčiankami a Veľkými Uhercami, dvoma obcami, ktoré sú známe zaujímavými kaštieľmi. Aj v Skýcove sa nachádza kaštieľ, vieme o ňom však oveľa menej ako v prípade dvoch spomenutých obcí.
Majú však mnoho spoločného. Aj skýcovský kaštieľ vznikol na starších základoch a do súčasnej podoby sa dostal pod vplyvom potomkov keglevičovskej rodiny. Začiatkom 19. storočia totiž Skýcov patril práve Keglevičovcom, no dostal sa do majetku talianskej kniežacej rodiny Odescalchi vďaka sobášu Babetty Keglevičovej s Inocentom Odescalchim.
Skýcovský kaštieľ vlastnil Babettin syn Augustín Odescalchi, bol však schátraný. Až jeho syn Artúr sa začal kaštieľom viac zaoberať a stal sa jeho sídlom. V poslednej štvrtine 19. storočia ho dal tento šľachtic prestavať, a to v romantickom, rytierskom duchu. Súčasťou kaštieľa sa stala aj kruhová bašta Nebojsa, bol obohnaný priekopou s padacím mostom.
Pri Artúrovi sa musíme na chvíľku pristaviť. Jeho otec Augustín (alebo August) bol takisto majiteľom solčianskeho panstva a v roku 1831 tam postavil najväčší podnik celého Uhorska, slávny cukrovar. Jeho synovia však celkom nezdedili tieto podnikateľské kvality. Artúr bol skôr vedátor, historik. Na Skýcove a v okolí o ňom kolovali legendy, bol považovaný za podivína a lumpa. Bol trikrát ženatý, mal niekoľko legitímnych detí. Traduje sa však, že aj medzi dnešnými obyvateľmi obce je nemálo jeho potomkov. Priatelil sa vraj s ďalším tekovským podivínom, básnikom Jankom Kráľom, s ktorým sa navštevovali aj na Skýcove, aj v zlatomoraveckom kasíne. Spomína sa tiež príhoda, ako pricválal na koni na jarmok, pobil všetky hrnce, zastrelil koňa a potom všetko zaplatil.
Skýcov bol srdcovkou kniežaťa Artúra. Po všemožných eskapádach ho okolití šľachtici vraj prinútili, aby prijal miesto kremnického banského kapitána a presťahoval sa tam. Podľa závetu však jeho srdce malo skončiť práve na Skýcove.
Po kniežacej rodine Odescalchi sa majiteľom Skýcova stali Habsburgovci.
Konkrétne išlo o Jozefa Augusta Habsburského, posledného majiteľa
topoľčianskeho panstva. Jeho žena Augusta Mária Lujza bola vnučkou slávnej rakúskej cisárovnej Sissi. Jozef August bol počas prvej svetovej vojny veliteľom vojska a neskôr dokonca poľným maršalom. Neskôr sa stal predsedom Maďarskej akadémie vied.
Nevedno, nakoľko sa Habsburgovci v skýcovskom kaštieli naozaj zdržiavali.
V každom prípade, v roku 1920, po vzniku Československej republiky, kaštieľ pripadol štátu. Počas druhej svetovej vojny bol vypálený a dlho chátral. Napokon, po roku 1989, došlo k jeho prevodu do súkromného vlastníctva a rekonštrukcii. Verejnosti je momentálne neprístupný.
Tento článok vznikol vďaka podpore Nadačného fondu Dell.
Radovan Števula
Katarína Janíčková