Naše kaštiele: Čo robiť, keď ideš do Ostratíc a práve nemáš chuť na jablká?

9

Keď niekde zaznie názov obce Ostratice, asi každému obyvateľovi okresu Partizánske v prvom momente napadne pestovanie a predaj rôznych odrôd jabĺk, jahôd a ďalšieho ovocia. Okrem ovocinárstva je však dedinka pozoruhodná aj z historického hľadiska. V jej severnej časti stoja dva samostatné kaštiele so spoločným dvorom. Stavebný komplex na prvý pohľad pôsobí dojmom jednoliatej viackrídlovej budovy v tvare písmena U. Kaštiele sú zaujímavé ako z historického, tak i architektonického hľadiska.

Publikácia Súpisu pamiatok na Slovensku definuje kaštieľ v Ostraticiach ako súbor dvoch pristavaných, no vnútorne neprepojených objektov. Prvý objekt s pôdorysom písmena L je renesančný a svoju súčasnú podobu nadobudol v druhej polovici 16. storočia. Druhý kaštieľ má barokový charakter a vznikol v 18. storočí. Komplex stavieb stojí pri bývalej frekventovanej ceste, ktorá spájala Ponitrie s Považím, a kedysi ho chránili meandre potoka Dendeš.

Nezrekonštruovaný barokový kaštieľ a zrekonštruovaný renesančný kaštieľ, foto: Katarína Janíčková

Iniciátori výstavby o kaštieľ rýchlo prišli

Najstaršia stavba sa v písomných prameňoch uvádza od prvej polovice 15. storočia ako „castellum“. Zuzana Ševčíková uskutočnila v roku 2006 archeologický výskum, ktorý v základoch renesančného kaštieľa odhalil zvyšky stredovekej vežovej stavby obdĺžnikového tvaru. Na základe tohto výskumu sa Ševčíková domnieva, že stredoveká kúria mohla vzniknúť už v priebehu 14. storočia. Takéto datovanie však bude ešte potrebné podložiť ďalšími historickými prameňmi.

Starší kaštieľ bol v 17. storočí dotvorený honosnou arkádovou chodbou, foto: Katarína Janíčková

Výstavbu spomínaného kaštieľa pravdepodobne iniciovali synovia Štefana Malého z Košece, ktorí sa neskôr spolčili s bratríkmi a podnikali lúpežné výpravy v okolí dediny. Reakcia kráľovského dvora na ich neuvážené konanie prišla ihneď. Kráľ Matej im v roku 1462 odobral všetky majetky. Šľachtickú kúriu v Ostraticiach vzápätí daroval Blažejovi Maďarovi.

V druhej polovici 15. storočia nadobudla stavba väčšie rozmery a získala charakter obranného šľachtického sídla. Zo severnej strany kaštieľ vymedzovalo obvodové opevnenie a hradobný múr s dvomi úrovňami strieľní. Vstupná brána do objektu sa nachádzala v západnej časti stavby a cez bránovú budovu viedla do nádvoria.

Kaštiele sú pristavané, no vnútorne neprepojené, foto: Katarína Janíčková

V 16. storočí, keď si majetky v blízkosti dedinky Ostratice delili Imrich a Peter Araňadiovci, bola fasáda kaštieľa vyzdobená geometrickými ornamentami. Okolie kaštieľa v tomto období tvorili záhrady, rybník a mlyn.

Južné krídlo a honosná arkádová chodba

Zachovaná nápisová tabuľa hovorí, že v roku 1617 nechal kaštieľ prestavať jeho nový majiteľ, Ján Šándor. V tomto období zrejme začal vznikať aj druhý, pôvodne barokový kaštieľ, ktorý tvoril južné krídlo celého komplexu. Šándorovci si v kaštieli nechali vybudovať aj súkromnú kaplnku a v druhej polovici 17. storočia západné spojovacie krídlo dotvorili dvornou arkádovou chodbou. Podobné prvky boli typické pre honosnejšie renesančné kaštiele.

Pôvodne barokový kaštieľ tvoriaci južné krídlo celého komplexu, foto: Katarína Janíčková

V priebehu 18. storočia takmer úplne zanikol obranných charakter stavby. Kaštieľ sa stal obytným a reprezentačným sídlom svojich šľachtických majiteľov. Medzi najvýraznejšie zmeny patrilo zamurovanie strieľní, vybudovanie nového priestranného schodiska a premiestnenie vstupu do severnej časti kaštieľa. V roku 1820 boli oba kaštiele zjednotené a upravené v empírovom štýle.

Kaštiele boli neskôr stavebne zjednotené v empírovom štýle, foto: Katarína Janíčková

V neskoršom období bola údržba oboch objektov zanedbávaná a stavby postupne chátrali. Celkový úpadok dlhodobo nevyužívanej pamiatky pozastavila až nedávna komplexná rekonštrukcia kaštieľa uskutočnená pre kultúrno-spoločenské účely obce. V rámci tejto obnovy bol rekonštruovaný renesančný kaštieľ v tvare písmena L. Budova barokového kaštieľa je naďalej v zlom stave.

Dedina kaštieľov a kúrií

Okrem kaštieľa sa v Ostraticiach nachádzali viaceré kúrie miestnych zemanov. Niektoré z nich boli zbúrané, iné boli kompletne prestavané. V miestnej časti Čaltice sa kedysi taktiež nachádzal kaštieľ. Dnes v prostredí spustnutého parku ležia už len rozvaliny niekdajšieho šľachtického sídla. Zdevastovaný kaštieľ sa nachádza aj v ďalšej časti Ostratíc, v Trebašovciach. Ide o zvyšky barokového objektu z 18. storočia s mladšími prestavbami. V súčasnosti má pamiatka zrútenú strechu a pomaly nasleduje osud zaniknutého kaštieľa v Čalticiach.

Zvyšky barokového kaštieľa v Trebašovciach, foto: Katarína Janíčková

Tento článok vznikol vďaka podpore Nadačného fondu Dell.

Zdroje:

  • BÓNA, Martin – LUKAČKA, Ján. Kultúrno-historické pamiatky Stredného Ponitria. Topoľčany, 2015.
  • KOVÁČ, Jaroslav (ed.). Umeleckohistorické a kultúrne pamiatky okresu Topoľčany. Bratislava, 1980.
  • Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok II. (K–P), Bratislava. 1968 – 1969.
  • ŠEVČÍKOVÁ, Zuzana. Kaštieľ v Ostraticiach – stredoveký hrádok. In: Pamiatky a múzeá 57, č. 2.
  • UHLÁR, Vlado. Okres Topoľčany. Historicko-vlastivedná monografia. Bratislava, 1988.