Laurentius Benedictus Nudozerinus alebo ak chcete, Vavrinec Benedikt Nedožerský. Slovák, ktorý veľkú časť svojho života pôsobil v susedných Čechách. Nemožno mu však uprieť zásluhy za zviditeľnenie Slovenska i regiónu, z ktorého pochádzal. Slovák, bez ktorého by česká gramatika možno nevyzerala ako dnes. Patril medzi najvýznamnejšie osobnosti humanizmu a renesancie a zároveň medzi jedného z mála Slovákov, ktorým sa podarilo presadiť a získať si meno v zahraničí (v tom si môže podať ruku napr. s Jánom Jesseniom).
Občas sa vám pri čítaní knihy môže stať, že narazíte na názov miesta, ktoré poznáte zo svojho okolia. Môže to byť názov obce, ulice, lúky či pohoria. Deje sa to napríklad vtedy, ak sa aj život autora, autorky s týmito miestami spája. Aj v Partizánskom a jeho okolí žili spisovatelia a spisovateľky, ktorých formovalo, ovplyvňovalo prostredie, ktoré poznáme aj my. Pripravili sme sériu článkov a podcastov, ktoré nám predstavujú spisovateľov a spisovateľky, ktorých život a dielo sa spája s mestom Partizánske a jeho širším okolím.
Článok si môžete vypočuť aj vo forme podcastu:
Narodil sa v lete roku 1555 (predpokladaný dátum 10. augusta) v malej dedinke Nedožery, len pár kilometrov od mesta Prievidza. V Prievidzi získal aj základné vzdelanie (v jeho profesii z istého pohľadu pomerne kľúčové) – na evanjelickej latinskej škole. V mladom veku sa však stal sirotou a jeho výchovy sa ujal strýko, ktorý žil v Jihlave. Tak sa Vavrinec Benedikt dostal za hranice Slovenska (samozrejme vtedajšieho Uhorska), spoza ktorých sa už späť do vlasti nevrátil.
V Jihlave pokračoval vo svojich štúdiách a vzdelanie dovŕšil na Karlovej univerzite v Prahe. Počas svojho života pôsobil ako učiteľ vo viacerých českých i moravských mestách a obciach, no napokon sa vrátil do Prahy.
Benediktovi by sme však krivdili, ak by sme chceli tvrdiť, že Slovensko nemal rád a necítil sa byť hrdým Slovákom. Odhliadnuc od životných okolností, ktoré ho prinútili odísť ku strýkovi, bolo územie Čiech jednoducho lepšie pre štúdium a prácu než Uhorsko v dobe, o ktorej sa bavíme. Po bitke pri Moháči (1526) uhorské územie takmer konštantne trpelo – pod nájazdmi Turkov, epidémiami morovej nákazy či ku koncu storočia aj stavovskými povstaniami. České územie bolo preto pokojnejším miestom na život i rozvoj humanitných vied, reformácie a myslenia.
Na svoju domovinu však Benedikt nezabudol, udalosti v Uhorsku pozorne sledoval a vo svojej tvorbe i práci krajanom vyjadroval podporu, súcit a spolupatričnosť a nabádal ich ku svornosti. Zároveň sa však učiteľ v ňom nezaprel a neváhal Slovákov i napomenúť:
„…Ale tu sa mi naozaj zdá, že musím napomenúť najmä svojich rodákov Slovákov, ktorí najväčšmi zanedbávajú pestovanie svojho jazyka – natoľko, že niektorí (vravím o daktorých zo skúsenosti) vystatujú sa tým, že nielenže nečítajú české knihy, ale že ani jednu nemajú vo svojich knižniciach.“… (úryvok z venovacieho listu ku dvom knihám českej gramatiky)
Benedikt pritom považoval český jazyk za podobný slovenskému, preto nabádal Slovákov čítať knihy aspoň v tomto jazyku, keďže o slovenčine v tlačenej podobe vtedy nikto ani nechyroval. Zároveň sa snažil preferovať práve materinský jazyk ako vyučovací, respektíve ten, o ktorom sa treba učiť.
Zdroj: Wikipédia (voľné dielo)
Za jeho najvýznamnejšie dielo sa preto považujú Dve knihy českej gramatiky (De Etymologia, De Syntaxi), ktoré písal deväť rokov. Vzorom mu boli latinské gramatické knihy, pričom Benedikt zrejme plánoval svoju gramatiku využívať ako učebnicu pri výučbe materinského jazyka. Aj v tomto diele nezabudol odkiaľ pochádzal, preto v ňom okrem výkladu českej gramatiky nájdeme aj upozornenia na rozdiely medzi češtinou a slovenčinou.
Dlhoročné skúsenosti v rámci jeho pôsobenia ako profesora na Karlovej univerzite v Prahe v ňom zas podnietili snahu zreformovať školský systém. Sám prednášal hneď niekoľko predmetov – antických autorov, filozofiu, rétoriku, fyziku, ale aj aritmetiku. V tomto období si profesori na univerzitách sami zostavovali program prednášok a ich plán na daný rok, čo pôsobilo pomerne chaoticky.
„Pri všetkom, čokoľvek podnikáš a robíš, riaď sa určitým plánom, jasný plán znamená viac než polovicu diela, po kľukatom chodníčku je zdĺhavejšia cesta k vytýčenému cieľu. Vyučovanie mládeže gramatike, rétorike a logike možno rozvrhnúť do piatich tried a taktiež je správne žiadať si najmenej toľko učiteľov.“
Benedikt presadzoval zavedenie školského poriadku – v ňom navrhoval napríklad zavedenie stabilného poriadku a času konania prednášok či umožnenie štúdia nadaným študentom (v súčasnej reči štipendistom). Tieto jeho práce, pod názvami Štruktúra nižšej školy a spis Nápravná reč mu zabezpečili status priekopníka – predbehol dokonca Komenského.
Zdroj: Wikipédia (voľné dielo)
Karlova univerzita v Prahe sa napokon stala jeho „almou mater“, na sklonku života tu pôsobil ako dekan, prorektor a napokon aj ako rektor. Vavrinec Benedikt Nedožerský zomrel v roku 1615 po dlhej a ťažkej chorobe. Pochovali ho v Prahe v kostole na Karlovom námestí, ktorý už dnes neexistuje. Nad zvyškami tohto kostola dnes premávajú pražské električky.
Zdroje:
Balážová, M., 2011. Benedikt Vavrinec Nedožerský, Dostupné online: https://www.rtvs.sk/clanok/87485/vavrinec-benedikt-nedozersky-1555-1615
Michalková, M. – Kákošová, Z. 2011. Vavrinec Benedikt Nedožerský (1555-1615), Dostupné online: https://www.rtvs.sk/clanok/87485/vavrinec-benedikt-nedozersky-1555-1615
Remiaš, P. 2015. Vavrinec Benedikt (OZ Benedikt), Dostupné online: http://www.pavol-remias.sk/index.php/oz-benedikt/vavrinec-benedikt
Molnár, T. Zbor ECAV, 2020. Spomíname na vzácnych evanjelikov: Vavrinec Benedikt z Nedožier. Dostupné online: https://www.ecav.sk/aktuality/spravodajstvo/spominame-na-vzacnych-evanjelikov-vavrinec-benedikt-z-nedozier
_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _
Sériu článkov o literárnych osobnostiach mesta Partizánske z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Radovan Števula
Katarína Janíčková