“Je iba jediné miesto na svete, kde muž sústredený po celý deň na svoju prácu v priemyselnom podniku, môže načerpať nových síl a nových podnetov – a to je starostlivo vybudovaný a starostlivo udržiavaný domov.”
Touto vzletnou zásadou sa začína jeden z mnohých článkov publikovaných v časopise Budovateľ, dobovej tlači, ktorá opisuje bývanie v baťovskom meste. Bývanie sa stalo dôležitou súčasťou podnikania firmy Baťa a to už v domovskom Zlíne. Táto otázka bola dôležitá aj v satelitoch, ktoré firma zakladala po celom svete. Zásady dobrého bývania sa museli aplikovať aj v Baťovanoch.
V Partizánskom je najpôsobivejšou ulicou baťovskej výstavby rodinných domov Červená ulica. Je zároveň najstaršou a aj najrozmanitejšou ulicou celej baťovskej kolónie. Je nutné zdôrazniť, že táto ulica nie je jedinou, ktorá nesie históriu baťovského bývania v Partizánskom. Vznikla tu celá štvrť, kde okrem architektonických a urbanistických pravidiel platili aj pravidlá správneho užívania domov. V Baťovanoch mal totiž vzniknúť moderný mestský život.
“Bývanie má byť prístupné slnečnému svetlu a vzduchu, je teda lepšie, keď sa stavajú domy, ktoré sú od seba oddelené, ako do radu – tesno vedľa seba. Bývanie vo vlhkých novostavbách je veľmi nezdravé. Na povrchoch a šatách sa usadzuje pleseň, steny sú vlhké, vzduch dusný a hnilobný, slovom je to ozajstné parenisko chorôb, tuberkulózy, reumatizmu a iných vážnych chorôb.”
Tento krátky úryvok, z článku “Ako bývate?” vyšiel v baťovskom časopise Budovateľ v roku 1939. Článok zároveň tvrdí – “Zdraví ľudia vychádzajú len zo zdravých bytov, zo zdravých domov”. Preto je jasné, že zásadou pri stavbe domov v baťovskom meste boli presvetlené a správne vetrané priestory. Preto, keď si pozeráte Partizánske na mape, môžete si všimnúť, že ulice obytnej štvrte sa k námestiu napájajú pod určitým špecifickým uhlom. Domy v tejto štvrti boli postavené tak, aby ich hlavná fasáda smerovala na juh, odkiaľ do domov preniká najviac denného svetla. Tiež si na domoch môžete všimnúť, že ich severná fasáda, na ktorú slnko počas dňa nesvieti, nemá takmer žiadne, alebo len veľmi malé okná.
Neveľká kuchyňa, ešte stiesnenejšia kúpeľňa a tri izby, ktoré veľkosťou tiež zvlášť neoplývajú. To by ste si o baťovských domčekoch mohli myslieť dnes. Myslia si to aj mnohí ich súčasní majitelia, ktorí domy prestavujú, aby si dopriali väčší životný priestor. Izba pre deti, spálňa rodičov, obývačka, samostatná kuchyňa, vodovod, splachovací záchod, vaňa. Nad všetkými týmito výhodami híkali prví majitelia týchto domov. Pochádzali zväčša z biednych pomerov, kde niekoľko generácií žilo doslova v jednej izbe a vodovod bol nevýslovným luxusom. Na nič z toho, čo našli v dome, neboli zvyknutí. Dom bol logicky rozdelený podľa používania. Horné poschodie slúžilo nočnému režimu, nachádzali sa tu dve spálne. Spodné poschodie patrilo denným aktivitám, bola tu kuchyňa, obývačka, komora a sociálne zariadenia.
“Pracovať kolektívne – bývať individuálne.” To bola ďalšia zo zásad, ktorá určila baťovský prístup k stavbe domov. Činžové bývanie bolo považované vyslovenie za nevhodné pre život robotníka. Takéto bývanie utláča rodinný život, potláča mravy a aj fyzický a duševný pokoj. Jedno z pravidiel doslova tvrdí – “Spoločné bývanie robí pokušenie príliš veľkým, styk príliš blízkym a hriech, prameň nespokojnosti a rodinného rozvratu, ľahkým.” Bytovky však boli v malej miere súčasťou baťovských miest. Boli určené pre bývanie úradníkov, z ktorých mnohí mohli dostať ponuku práce v inom baťovskom satelite a sami boli na bývanie v bytoch zvyknutí. Baťovské domy sa delia aj podľa toho, koľko rodín mohlo dom obývať. Najrozšírenejším sú dvojdomky, ale poznáme aj štvordomky, šesťdomky a osmidomky. Vidíme tu teda istý typ “združovania sa”, ktorý bol spôsobený praktickosťou a priestorovou a finančnou úsporou takejto výstavby. Všetky “byty” v týchto združených domoch mali samostatný vstup a priliehal k nim určitý pozemok. Pozemky neboli delené plotmi tak, ako to vidíme dnes. Išlo o verejný mestský priestor v zeleni. Na každej ulici boli vysadené stromy, cesty boli panelové, ulice osvetlené. Medzi ulicami sa nachádzali studne a detské ihriská, ktoré boli spájané priečnymi chodníkmi. Ešte dnes vieme v niektorých častiach štvrte nájsť úzke uličky, ale už delené plotmi, ktoré na tieto spojovacie chodníky nadväzovali.
Výstavba rodinných domov v Baťovanoch začala takmer paralelne s výstavbou fabrického areálu. Charakter tejto štvrte určil regulačný plán, ktorý obsahoval zásady Ideálneho priemyselného mesta. Jeho autorom je Jiří Voženílek, ktorý takýto plán pre Baťovany nakreslil trikrát. Každý z plánov obsahoval mierne zmeny vychádzajúce z poučení počas výstavby, ktoré bolo nutné zapracovať. Posledný regulačný plán vznikol v roku 1946 a výstavba mesta sa ním riadila aj po zmene režimu až do začiatku 60. rokov. Dnes sme svedkami mnohých nevhodných zásahov, ktoré charakter tejto štvrte narúšajú. Neexistuje žiadna ochrana tohto urbanizmu a ani architektúry. Prestavať si baťovský domček v osobnom vlastníctve je samozrejme možné. Malo by sa to však diať citlivo, s úctou k hodnotám, ktoré baťovská štvrť nesie.
Na zavér vám pripájame aj jednu zaujímavosť. Ide o 10 rád uverejnených v časopise Budovateľ, ktoré hovoria o tom, ako užívať novopostavený baťovský dom:
Ako bývať v Baťovanoch?
1. Vetrajte v lete podľa možnosti celý deň, aby múry mohli riadne vyschnúť.
2. Nábytok odťahujte na 20 cm od stien, aby steny mohli nerušene vydychovať vlhkosť (Doporučujeme zadné steny nábytku natrieť liehom).
3. Kuchyňu a miestnosť, kde vznikajú pary, vetrajte stále a dbajte, aby na platni bolo čo najmenej hrncov s vodou, aby sa para nezrážala na stenách.
4. Zarosené okná utierajte podľa možnosti papierom, ktorý hádžete do pece.
5. Pri dvojdomkoch je potrebné, aby obaja susedia dbali horeuvedených pravidiel pre vetranie.
5. Na podlahy neklaďte koberce a linoleum. Podľa stupňa vlhkosti necháme podlahy voľné asi pol roka. Koberce môžeme natiahnuť len na stred miestnosti.
7. Kde sa vlhkosť drží najhúževnatejšie, musia zostať podlahy voľné.
8. Kúriť a pri tom stále vetrať, je zbytočné vyhadzovanie peňazí za uhlie. – Jedine správne je, kúriť pri zavretých oknách a vetrať každú hodinu 5-10 minút.
9. Nátery okien a dverí sa zničia, keď ich umývate mydlom. Miesto mydla použite k čisteniu vlažnej vody alebo petroleja.
10. Doporučujeme riadne vymaľovanie bytu až po vyschnutí stavby, t.j. asi po prvom roku od jej dokončenia.
Podpísané Ubytovacie oddelenie – Budovateľ 7. júna 1940
Zdroje:
HAVIAR, T. 2012: Baťovská architektúra na Slovensku, Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, s.r.o., 2012.
MORAVČÍKOVÁ, H. 2003. Baťovany – Partizánske vzorné slovenské priemyselné mesto, In Architektúra & urbanizmus, 2003, roč. 37, č 3-4 s. 113-145
TOPOĽČANSKÁ, M., DORICOVÁ, S. 2003: Variácie štandardu individuálneho bývania firmy Baťa, In Architektúra & urbanizmus, 2003, roč. 37, č. 3-4 s. 147- 170
Budovateľ roč. 1939, 1940
Radovan Števula