V roku 2021 polícia evidovala 1413 záznamov o trestných činoch v rodinách a blízkych vzťahoch. Oproti roku 2020, keď polícia zaznamenala až 1700 podobných prípadov, ide o 17-percentný pokles. Občianske združenie Ženy pomáhajú ženám, ktoré sídli v Partizánskom, ponúka praktickú a odbornú pomoc tým, ktoré to potrebujú. O témach domáceho násilia sme sa porozprávali so zamestnankyňami združenia Luciou Mikušovou a Máriou Gablíkovou.
Ako vzniklo vaše občianske združenie?
Všetky sme sa spoznali ako kolegyne. Sadli sme si po ľudskej stránke a rozhodli sme sa pokračovať v našej práci spoločne, založením nového občianskeho združenia. Máme rovnaké poslanie v živote – pomoc ostatným ľuďom. Videli sme, že je potrebné pomáhať ženám. Snažíme sa podporovať sa navzájom, aj mimo našej práce, napr. v komunite. Je dôležité, aby existovali v spoločnosti ženské kruhy ako priestor, kde sa môže žena otvoriť, byť pochopená a cítiť sa bezpečne.
Aké najčastejšie prípady riešite v rámci rôznych oblastí u vás v občianskom združení?
Manipulatívneho partnera. Ženám vo vzťahu s manipulátorom sa dostáva veľmi slabej podpory okolia a aj polície. Preto sa im ťažko hľadá opora. Bohužiaľ, pokiaľ im nie je fyzicky ublížené, dôkazy môžu byť často nepostačujúce na potrestanie páchateľa. Orgány činné v trestnom konaní si s formami ekonomického alebo psychického týrania nevedia rady. Mnohé naše klientky sa nám zdôverili, že po oznámení trestného činu bola reakcia zo strany polície nepochopenie, prípadne dokonca výsmech.
Ako je na tom naša krajina, čo sa týka riešenia problematiky domáceho násilia?
Dôležité je si uvedomiť, že domáce násilie je zapríčinené rodovou nerovnosťou, preto je výstižnejšie označenie rodovo podmienené násilie. Faktom je, že násilie páchané na ženách je jednou z najvážnejších foriem porušovania ľudských práv. Slovenská republika má v právnom poriadku definované trestné činy, ktoré sa v rámci domáceho násilia dejú. Je prijatý zákon o obetiach trestných činov. Napriek tomu násilné vzťahy existujú. Podľa výskumov viac ako každá piata žena v produktívnom veku zažíva/la násilný vzťah.
Okolitým krajinám pomohol ženy ochrániť aj Istanbulský dohovor. Rada Európy sa dlhodobo snaží o ochranu ľudských práv a posilňovanie pluralitnej demokracie. Počas svojej činnosti prijala množstvo odporúčaní a akčných plánov, avšak tieto dokumenty nemali právnu záväznosť a nepriniesli markantné zlepšenie. Z tohto dôvodu Rada Európy skoncipovala Istanbulský dohovor.
V pracovnej skupine, ktorá dohovor vypracovala, sme mali zastúpenie aj my, Slovenská republika. Je preto zvláštne, že sme ho neratifikovali. Istanbulský dohovor presadzuje to, k čomu sme sa už zaviazali v Ústave a inými ľuskoprávnymi dokumentmi – rovnosť medzi ženami a mužmi. Nejde teda o kontroverzný dokument. Istanbulský dohovor je pre niektorých strašiakom, no v skutočnosti chce spoločnosti pomôcť. Pretože v zdravom partnerskom vzťahu, rodinnom prostredí, sú partneri rovnocenní. Neexistujú predsa silnejšie a slabšie pohlavia.
Aké by teda bolo systémové riešenie tohto problému?
Systémové riešenie rodovo podmieneného násilia má brať na zreteľ nad čím žena uvažuje, keď sa rozhodne vzťah s násilným partnerom ukončiť. Či má dostatok prostriedkov na prežitie pre seba a deti.
Ako by sa malo dať žene v tomto prípade pomôcť, keď odíde od násilného partnera?
Konkrétne sa dá ženám pomáhať napríklad zriadením dostatočného počtu škôlok a predškolských zariadení za čo najmenší poplatok. Väčšina žien ani nemusí byť týraných, majú problém po rodičovskej dovolenke opäť rozbehnúť svoju kariéru. Je problém umiestniť malé dieťa do jaslí, neskôr do škôlky. Toto môže byť jeden z faktorov, prečo sa žena rozhodne počkať v násilnom vzťahu, kým budú deti väčšie. Ďalšia forma pomoci by mohla predstavovať dočasnú finančnú podporu, kým ju žena bude potrebovať.
Foto: Katarína Janíčková
Čo je hlavnou a najčastejšou príčinou násilia v rodine?
Príčiny rodovo podmieneného násilia sú vzájomne prepojené. Môžu byť na individuálnej, vzťahovej, komunitnej a aj spoločenskej úrovni. Na tej individuálnej ide o faktory ako alkoholizmus a ekonomický stres. Snáď najčastejším faktorom, ktorý klientky popisujú, je rýchle napredovanie vo vzťahu – zoznámenie sa, rýchle spoločné bývanie a deti. Na strane svojho partnera opisujú presvedčenie o prísnych rodových rolách, nezdravé rodinné vzťahy, poruchy osobnosti. Najfrekventovanejšie správanie muža je dominantne kontrolujúce a psychicky zneužívajúce.
Dá sa jednoznačne rozlíšiť, kedy ide o rodinný konflikt a kedy už o domáce násilie?
Pri hádke, ktorá je vo vzťahu bežná sa konfrontujú dvaja rovnocenní partneri. Konštruktívna hádka môže vzťah aj posunúť dopredu. Hádka sa môže skončiť kompromisom alebo výhrou pre jednu stranu. Obe strany používajú prostriedky na presadenie svojej moci, pravdy. V násilnom vzťahu, ktorý sa môže navonok javiť ako hádka, moc jednej strany prevažuje. Druhá strana nemá prostriedky na to, aby svoju vôľu presadila. Nejde teda o spor, ale o kontrolu. Jednostranný násilný akt nie je taký zložitý na odhalenie, je časovo ohraničený. Sám o sebe predstavuje prekročenie hraníc.
Čiže týranie prichádza až postupne. Chápem to správne?
Áno, dlhodobé týranie má svoju dynamiku, rôzne podoby. Existuje v cykloch. Ak by sa k žene muž správal len zle od prvej schôdzky, bol by žiarlivý, manipulatívny, vzal by jej peniaze, ponižoval ju a nezažili by spolu žiadne dobré obdobie a pozorné správanie, veľmi ľahko by sa to odhaľovalo. Taký vzťah by asi ani nezačal, všakže?
Ktoré oblasti sú rizikové; kedy a kde sú obete najčastejšie zneužívané?
Najviac násilia sa odohráva v domácom prostredí, pretože tu je obeť najzraniteľnejšia, bez prítomnosti cudzích očí. Jednotlivé prejavy násilia sa môžu kombinovať, nenastáva situácia, že sa všetko násilie deje naraz, v jednom okamihu. Páchateľ postupne ničí osobnosť svojej obete, až začne ospravedlňovať jeho správanie a viniť seba, že ho vyvolala.
Prečo okolie nezasiahne pri očividných prejavoch domáceho násilia? Je to zo strachu alebo pre nezáujem?
Častejšie je to zo strachu, ten však môže mat rôzne podoby. Strach z násilníka, strach zo závislosti obete na podpore, strach z vlastnej neschopnosti pomôcť, strach z narušenia vlastného rytmu života, strach z konfliktu ako takého a podobne. Ženy reagujú na prejavy násilia citlivejšie, skôr vyhodnotia situáciu za ohrozujúcu.
Čo by sa podľa vás dalo robiť, aby sa situácia zlepšila?
Osveta pre policajný zbor v oblasti rôznych foriem násilia. Hliadka, ktorá je privolaná do domácnosti, by mala dôverovať žene a chrániť jej bezpečie. Z preventívneho hľadiska by bolo prínosom zahrnúť do školských osnov prácu s telom a relaxačné techniky. Scitlivovanie spoločnosti využitím médií.
Takže určite by pomohlo, ak by muži sami odsúdili tieto činy?
Samozrejme. Keď sa k tejto téme vyjadrí muž a jasne tieto skutky odsúdi, diskusia je akási iná. Nie je to len o tom, že ženy podporujú ženy, ale že sa aj muži postavia za ženy.
Dá sa povedať, že domáce násilie vymizne generačnou výmenou? Je skôr doménou starších ľudí alebo to nemá vekové hranice?
Určite nevymizne, len zmení formu. Práve kvôli tomu, že rodičia žijú rodové stereotypy a ďalej ich prenášajú výchovou na deti, generačná výmena nenastane.
Čo by mal podľa vás človek robiť, keď napríklad z vedľajšieho bytu počuje krik alebo bitku?
Čo môžete spraviť hneď, je zaklopať na dvere. Ak ste prerušili násilníka počas útoku, svojim konaním poskytujete aspoň trochu času pre obeť, aby sa útoku vyhla alebo privolala pomoc. Pokiaľ Vám nikto neotvára a útok pokračuje, je potrebné privolať políciu. Ak sa cítite ohrozene aj vy, privolajte políciu.
Aké služby ponúkate? Kto za vami môže prísť?
Všetky naše služby sú a budú bezplatné, aby boli dostupné pre všetky ženy. Ponúkame psychologické, právne, sociálne a ekonomické poradenstvo. Prísť môže každý, kto zažíva/l násilie, je/bol jeho svedkom alebo svedkyňou, prípadne chce pomôcť žene vo svojom okolí. Pokiaľ príde niekto, kto nebude spadať do našej cieľovej skupiny, nakontaktujeme ho na inštitúciu, kde mu poradia.
Boja sa ženy prísť do vášho občianskeho združenia? Myslím, kvôli predsudkom.
Ženy, ktoré za nami prídu, aktívne vyhľadávajú pomoc. Väčšinou už nevedia, na koho sa obrátiť. Niektoré si stále kladú za vinu, že žijú alebo žili v násilnom vzťahu a nedokázali ho skôr opustiť. Násilie však nikdy nie je vinou ženy a detí. Oni sú obete. Život ženy je najviac ohrozený vtedy, keď sa rozhodne násilný vzťah ukončiť. V tom čase o život prichádza najviac žien.
Uvedomuje si obeť, že je obeťou?
Ak príde k nám, už minimálne cíti, že jej vzťah nie je v poriadku. Nemusí si uvedomovať rozsah. Napríklad si uvedomuje ekonomické násilie, pretože je odrezaná od financií, ale neuvedomuje si psychické násilie.
Veľa sa hovorilo o tom, že počas pandémie pribúdal počet obetí domáceho násilia. Je to dnes už lepšie?
Nemožnosť opustiť domácnosť a ďalšie stresové faktory v rodine mohli vyeskalovať násilné vzťahy. Dnes sa stále vyrovnávame s vojnou v našom susedstve, ďalšími nepriaznivými okolnosťami ako je zdražovanie, priamo vedúce k zhoršeniu postavenia žien zažívajúcich rodovo podmienené násilie. Počas Covidu sa viac hovorilo o pomoci ženám. Mala by byť dostupná konštantne. Ak pomôžeme čo i len jednej žene alebo dieťaťu, má naša práca zmysel.
Dokážem ja, bežný človek vypozorovať, že je niekto obeťou domáceho násilia? Čo môžem urobiť, aby som takejto osobe pomohla?
Nie je jednoduché odpozorovať prítomnosť domáceho násilia. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Ide väčšinou o dlhodobé násilie, a teda aj zmena správania obete v spoločnosti sa bude meniť postupne, pretože na ňu násilník postupne vplýva. Pokiaľ nezachytíme priamo následky po fyzickom ataku, vieme odpozorovať napríklad sociálne násilie. Zjednodušene ide o sociálnu izoláciu od rodiny, priateľov, zamestnania, kontrolu kontaktov na sociálnych sieťach. Klientka nám popisovala, že zo začiatku jej veľmi lichotilo, ako sa jej partner snažil a sprevádzal ju na návštevy, nákupy, k lekárom. Skrátka všade. Po izolácii sa násilie zväčša stupňuje. Aj v jej prípade prerástlo na sériu fyzických útokov ohrozujúcich život a zdravie. Zhodnotiť to však dokázala až spätne.
Najhlavnejšie je byť vnímavý a citlivý na svoje okolie, zaujímať sa jednoduchou otázkou, ako sa máš? Počula som od vás krik, je všetko v poriadku? Proste sa zaujímať o svoje okolie.
Ak poznáte vo svojom okolí niekoho, kto prežíva násilie alebo máte pocit, že niečo vo vašom vzťahu nie je v poriadku a pociťujete psychické utrpenie či manipulovanie – byť ticho vám ani vašim blízkym nepomôže. Ak potrebujete pomoc, poradenské centrum v Partizánskom kontaktujte na čísle 0910 101 709 alebo mailom na info@zpzpe.sk. Ak ste v ohrození, volajte 158 alebo 112!
Radovan Števula
Katarína Janíčková